Březen 2015

Milex: Za zatvorenými dverami 1.5

16. března 2015 v 22:28 | Alex |  Stavy duševného prepnutia
Warning: Nadávky, sexuálne narážky, nechutnosti, prasačinky ako vždy
Poznámka: Tak tu to máte! Ďalšie Zatvorené dvere, keďže sa opäť našli takí z vás, ktorí sa nevedeli dočkať ďalšej časti. Našťastie stále máme vtipné črevo, tak vždy sa čo-to v našich konverzáciach nájde, na čom sa pobavíme my a hádam aj vy. Sme rady, že ste stále s nami, aj pri jubilejnej pätnástej časti, v ktorej vám opäť poodhaľujeme trochu z našich úchylných osobností. A objaví sa aj Gerard Depardieu. Že ako a prečo? Dozviete sa v celom článku.

God I love this city when it rains

15. března 2015 v 17:15 | Mitchie |  Mitchie píše

Tento článok sa chystám napísať už 84 rokov, ale dostávam sa k tomu až teraz. Tak sa teda ospravedlňujem a ak dovolíte, budem predpokladať, že ste mi prepáčili a rovno prejdem k veci.

Ak ste čítali It's a Match!, potom vás možno, azda, vari, hádam, eventuálne, čisto teoreticky, zaujíma ako sa mám. Respektíve ako sa veci vyvíjali po tom ako som sa vrátila do Glasgowa, tak ako som tam prišla počas prvého semestra - sama, s ničím. Akurát s kokotom Felixom v minulosti a tak trochu stále kdesi v mojej mysli.
Keďže moje spolubývajúce boli všetky výmenné študentky, všetky odišli, teda až na jednu, Andreu, s ktorou som sa nejako veľmi nebavila. Ale keď už sme pri tom, z IAM vám je jasné, že ani s jednou z nich som sa veľmi nebavila lol, ale Andrea bola najväčší extrém, lebo s tými ostatnými sme si aspoň raz za čas čosi povedali. :D
No a tak som sa vrátila do Glasgowa koncom januára, s obavami, čo ma tu bude čakať tentoraz, so strachom, že to bude rovnaké ako predtým, že budem stále sama.
Ale viete čo, veci sú celkom inak. :) So spolubývajúcimi sme sa rýchlo zblížili, dokonca aj s Andreou, ktorá často varí a väčšinou si robí porcie pre dvoch, takže sa mi občas ujde čosi z jej hrnca. :D A tiež rada pečie, čo je megavýhoda, lebo si nemusím kupovať sladkosti. ;D Neviem, je to všetko celkom iné, a stále som neprišla na to, že prečo.
Počas prvého semestra som toho veľa nenarozprávala, lebo som si veľmi nedôverovala v tej angličtine a nikto z ľudí v mojom okolí nebol taký, že by ma povzbudzoval v tom rozprávaní, keďže všetci boli zaneprázdnení rozprávaním o sebe a mňa prijali ako "tú čo toho veľa nenahovorí", hoci taká v skutočnosti nie som. Tento semester je to o čomsi úplne inom. Neviem, či je to tým, že som si už zvykla na ten jazyk a prijala fakt, že nie všetko, čo poviem, bude gramaticky dokonalé, alebo tým, že mám spolubývajúce, ktoré sa zaujímajú a s ktorými vychádzam, možno oboje. V každom prípade si ani nepamätám, kedy som sa naposledy cítila sama, navyše sme sa skamošili aj s ostatnými ľuďmi v bloku, takže normálne mám dá sa povedať "partiu" lol. Takže áno, chcela som vám napísať, len aby ste vedeli, že sú veci oveľa lepšie, než boli.

A tiež som chcela spomenúť, že lol, stretla som Tonyho. Dvakrát. Ale ani raz sa mi neprihovoril, vďakabohu. Prvý raz som akurát vyšla z domu, a len čo sa za mnou zabuchli dvere, všimla som si akéhosi týpka ako kráča tým smerom, ktorým som chcela ísť ja, týpek čosi rozpráva do telefónu a popritom hľadí na mňa a usmieva sa od ucha k uchu, čo mi prišlo fest čudné, tak som uhla pohľadom, a akurát v tom momente mi došlo, že OMFG VEĎ TO JE TONY. Tak som rýchlo vykročila opačným smerom, aby sa mi neprihovoril ahahaha. A druhý raz sme išli akurát so spoluývajúcimi na večeru a Tony kráčal oproti nám a stretli sa nám pohľady a ja som ten svoj hneď aj sklopila k svojmu mobilu, lebo preboha, Tony. Tentoraz mi ale nevenoval ani len slabunký úsmev, čo mi samozrejme zlomilo srdce. A tam sa naše stretnutia skončili.

Koho som ale celé (takmer) dva mesiace chcela stretnúť, bol kokot Felix. Neviem, mávate aj vy občas také predstavy v hlave, že keď stretnete toho a toho človeka, tak sa zachováte tak a tak, a vytvoríte si sedemnásť scenárov, ako by to celé prebiehalo? Lebo ja áno a pre náhodné stretnutie s kokotom Felixom som tých scenárov mala naozaj dosť. Ale ani jeden neobsahoval to, čo sa stalo naozaj.
Tento štvrtok mala moja spolubývajúca Paige narodeniny. Keďže sme dávno-dávno išli do Walkabout na futbalový zápas (Celtics vs. Rangers úú) a jej sa ten bar zapáčil, zavolala tam teraz, aby nám zarezervovala stôl. A tak sme šli v štvrtok večer sadnúť si do Walkabout, päť dievčat a päť chalanov, zapiť jej narodky. Po čase sa všetci zdvihli, že sa ide hrať pool, tak reku že dobre, poďme hrať pool - a tak sme prešli k biliardovému stolu, lenže tam akýsi dvaja týpci práve hrali, tak sme museli čakať. Ja vravím, že sorry guys, musím sa ísť vycikať, na čo na mňa Nathaniel kričí, že "I TOLD YOU, YOU SHOULDN'T HAVE BROKEN THE SEAL!" a ja mu na to odkričím že "YEAH I DID BREAK THE SEAL!" a odišla som, no a keď sa vraciam späť k mojej skupinke ešte stále postávajúcej vedľa biliardového stola, pozriem sa na jedného z tých dvoch týpkov, čo stále hrajú, akurát v momente, keď on dvihne zrak od stola a pozrie sa na mňa a ja takmer zinfarktujem, lebo PREBOHA, TO JE PREDSA FELIX-JOHN MACKOKOT. Tak som sa vrátila k svojej partii s tepom 260/150, tváriac sa, že je všetko v poriadku, ale akosi mi to nešlo, tak som sykla k Paige, ktorej ako jedinej som raz povedala o kokotovi Felixovi, že "Paige, come here!" a ona mi na to že "You come here!" a vtedy sa ku mne obrátila ďalšia dievčina, Dani, úplne tajnostkárskym hlasom, že "What's the secret?", načo mi došlo, že som na Paige kričala asi trochu naliehavo a teda muselo kokotovi Felixovi dojsť, ak ma teda počul, čo dúfam že nie, že jej chcem povedať o ňom. A tak som len pokrútila hlavou, že nič nič, a ďalej sa tvárila, že nič. :D A nato kokot Felix s kamarátom prestali hrať a vrátili sa k svojmu stolu hneď vedľa biliardu omg, a tí moji sa pustili do hry, pričom ja som stála bokom s Nathanielom a Devonom a len sledovala hru (a občas kokota Felixa), ktorý sa statočne tváril, že ma nevidí, ale ja som sa tak tvárila tiež, takže sme si kvit. A kokot Felix so svojím kamarátom sa občas púšťali do konverzácie s mojimi kamarátmi, čo ma vytáčalo, lebo kurva, nebudeš sa baviť s mojimi kamošmi a mňa ignorovať predsa, toto sa nerobí, mohol by si čosi povedať, aspoň ahoj alebo hocičo dofrasa, aspoň priznať fakt, že existujem, že som tu a že si to všetko dojebal. Či? Ale nie. Ani mi len nekývol. Tak som len stála pri zábradlí, potom už sama, lebo Devon šiel hrať tiež a Nathaniela balila jedna z báb, tak som sa cítila ako taká blbka a po chvíli poprosila Nathaniela, aby šiel so mnou na moment von, lebo som mala pocit, že sa každú chvíľu zrútim. A Nathaniel šiel, lebo veruže nechcel dievča, čo ho balilo, a ešte sa mi aj poďakoval, že som ho zachránila a ja som mu povedala, čo sa deje, načo ma objal a vykrikoval ako ho mrzí, že sa mi to stalo a blablabla a to bolo hrozne milé.
Anyways, čoskoro zatvárali krčmu a my sme museli odísť, lenže keď ste vo veľkej skupine, tak organizácia stojí za houby a tak sme postávali uprostred krčmy, pričom kokot Felix-John prešiel ROVNO OKOLO MŇA, BEZ SLOVA, ako najväčší zbabelec a kokot. Čo ma už úplne zlomilo a zatiaľ čo sa moja skupinka dohadovala, kam pôjdeme tancovať, ja som stála vedľa a snažila sa neplakať, ale veľmi mi to nešlo ak mám byť úprimná a ani som si nevšimla, keď všetci zmizli, len zrazu pri mne stála moja spolubývajúca Kat, že či som v poriadku, načo som neodpovedala, lebo to už som plakala ako šialená a ona ma objala a vzápätí pri mne stála aj Paige a objímala ma a pýtali sa ma, čo sa stalo, tak som im povedala skrátenú verziu a keď som dvihla hlavu, cez dvere som si všimla, že preboha, kokot Felix stále stojí vonku a fajčí a dúfam, že si nevšimol, že plačem, lebo to je to posledné čo chcem. Tak som si rýchlo utrela slzy, zatiaľ čo Kat s Paige nadávali na kokota Felixa nadávkami, ktoré som v živote nepočula a rozkrikovali sa, že ani nebol nejaký pekný a že to bol kokot nad všetkých kokotov. A potom sme museli ísť, lebo všetci ostatní už zmizli a nechceli sme ich stratiť, tak som so sklopenou hlavou vyšla von, prešla okolo kokota Felixa, ktorý sa na mňa samozrejme ani nepozrel, zamrmlala slovo "fucker" a pokračovala v ceste.
A toto je rozhodne scenár, ktorý som nemyslela, že by sa odohral. Ani mi len nenapadlo, že by ma odignoroval, keby sme sa stretli. Myslela som, že by ma aspoň pozdravil, že by sa tváril, že nič, a rozprával sa so mnou, akoby sa nič nestalo, načo by som ja mala možnosť ho odignorovať, alebo byť chladná, alebo čokoľvek. Ale fakt mi ani len neskrížila myseľ myšlienka, že by bol on ten, čo by ignoroval mňa. Ale som rada, že keď už sme sa museli stretnúť, že to bolo akurát v deň, kedy som vyzerala dobre omg a bola obklopená priateľmi a chalanmi hahaha. Že videl, že už nie som to osamelé dievčatko, ktoré som bola vtedy. Toto je jediná pozitívna stránka toho celého.
Oh a lol, bol ostrihaný a naozaj nevyzeral dobre. :D Veď viete, ako to zvykne byť - keď sa chlap dá ostrihať, zaplatí možno 5 eur, ale trvá dva týždne, kým prestane vyzerať ako penis.
A tak som písala mojej milovanej Aďke ejkejej Roxy, že "bol ostrihaný a vyzeral ako kokot ale na druhej strane to mohla len vyžarovať z neho jeho osobnosť", načo mi poslala najkrajšiu múdrosť na svete.

To je ako keď ošúpeš banán. Zvonka vyzerá ako kokot, ale keď ho otvoríš, tiež vyzerá ako kokot.

Prepáčte, musela som, to je jednoducho motto to live by. :D

No a tak si teda nažívam. Normálne by som to nerozpisovala takto do detailov, ale po tom, ako som napísala It's a Match! na tom už asi ani nezáleží. Tak reku že vás zasvätím.

Ale inak sa mám dobre, sľubujem.

I belong to Glasgow, but when I get a couple of drinks on a Saturday, Glasgow belongs to me.
Mitchie