CHAPTER :8:

1. října 2014 v 23:04 | Mitchie |  Crescendo


Liam mlčky nasledoval Harryho do auta, pričom keď mu padol pohľad na to svoje ledabolo odparkované pri chodníku, zaplavil ho ďalší pocit neistoty a v duchu sa len modlil, aby Harry veľmi nevyzvedal. Jeho prosby neboli vyslyšané, lebo len čo nastúpil do Harryho Forda - ešte aj auto mal hipsterské, starú klasiku, toto sa Louis nesmie nikdy dozvedieť -, kučeravec sa k nemu otočil a zároveň s tým, ako naštartoval motor, zvedavo sa spýtal: "Odkiaľ si šiel, že si prechádzal akurát touto štvrťou?"
Dofrasa. Harry mal pravdu. Štvrť, v ktorej býval, bola celkom od ruky.
"No, vlastne som zablúdil," zahovoril po menšej pauze, počas ktorej hľadal nejakú výhovorku. Potom, aby sa debata zase nezvrtla nevhodným smerom, načiahol sa k rádiu a s hlasným "pustime si nejakú hudbu!" ho zapol. Auto naplnili pomalé tóny piesne, ktorú Liam spoznal takmer okamžite. With or Without You od U2.
Harry zaradil rýchlosť, skontroloval spätné zrkadlo a až potom rozhýbal vozidlo. "Keď šoférujem, zvyknem počúvať svoju hudbu, ale ak chceš, pusti rádio," ozval sa potom, krátko pozrel na Liama a vyslal k nemu malý povzbudzujúci úsmev.
Prepnúť Harryho hudbu na rádio? A prísť tak o možnosť počúvať jeho hipsterské piesne? Nikdy.
"Nie, rád si vypočujem tvoj mix."
Harry sa spokojne usmial a plynule vyšiel na hlavnú cestu. "Tak, kam to bude?"
"Budem ťa navigovať," zareagoval hnedooký chlapec a pohodlne sa oprel dozadu, užívajúc si Harryho hudobný vkus. Po dobrej minúte mu napadlo, že je možno trochu trápne, keď sa mu vôbec nevenuje, napriek tomu, že bol tak milý a ponúkol sa, že ho odvezie domov, no zrazu mu nenapadlo vôbec nič, o čom by sa mohli rozprávať. Príliš veľký nátlak. Toto by mohla byť prvá z mnohých konverzácií, tá rozhodujúca, ktorá vyformuje Harryho názor na Liama, tá prvá, ktorá všetko rozhodne.
"Tu doľava." (Naozaj rozhodujúce. Naozaj špeciálne. Gratulujem, Liam, opäť si to dokázal.) Po tom, ako sa Harry opäť rozbehol a pokračoval v ceste, Liam si odkašľal a neisto naňho pozrel. "Tak ako ti ide skúškové?"
Vážne? Na nič lepšie sa nezmohol, ako na debatu o škole? (Veru. O niečo lepšie ako "tu doľava", ale aj tak bieda.)
Harryho zjavne napadlo to isté, lebo sa pobavene uškrnul predtým, než odpovedal. "Už to mám všetko za sebou, prázdninujem. Čo ty?"
"Ja mám - doprava - ja mám už len jednu. Zajtra. Z anatómie človeka." A miesto učenia sa na ňu trávim voľný čas snovaním plánov, ako efektívne zbaliť Harryho Stylesa, napadlo mu potom, no to samozrejme nepovedal nahlas. (Múdry ťah.)
"Tú som spravil ako prvú. Na B-čko. Niet sa čoho báť."
"B-čko?" zamračil sa Liam. "To ma prekvapuje, pretože všetci vieme, že z anatómie vynikáš."
"Prosím ťa," fľochol Harry akože dotknuto, "ja predsa vynikám zo všetkého."
"To preto, že si bifľoš," objasnil Liam pobavene, zatiaľ čo Harry naňho obrátil prekvapený pohľad.
"Tak skoro v našom práve sa rodiacom priateľstve a ty už si vytiahol urážky," uznanlivo prikývol. "To sa mi páči, ale nezabúdaj, že ťa veziem vo svojom aute a kedykoľvek ťa môžem vyhodiť."
Liam na sebe chvíľu cítil Harryho prižmúrené oči, ako naňho urazene zazeral, no hneď nato, akoby na nejaký signál, sa obaja krátko zasmiali. Liamovi bolo jasné, že Harrymu nemusí vysvetľovať, že len žartoval, rovnako ako mu bolo jasné, že on to tiež nemyslel vážne.
Aj keď ho tak dobre nepoznal, mal také tušenie, že Harry sa učeniu nemusí ani poriadne venovať a aj tak má všetko v malíčku.
"Teraz rovno," navigoval Liam cez ďalšiu križovatku, upierajúc pohľad na cestu pred sebou. Dokonca aj ako šofér bol Harry dokonalý. Keby za volantom sedel Louis, teraz by kŕčovito zvieral bezpečnostný pás a modlil sa pri každej zákrute, aby nedostali šmyk, keďže Louis jednoducho nebol schopný pomalej jazdy, kdežto ešte plynulej. Jeho dupanie na brzdu bolo doslova to - dupanie, zatiaľ čo Harry šoféroval akoby mal tridsať ročnú prax. (Pravda, bola som si istá, že Louisove šoférovanie bude to, čo ho nakoniec ku mne privedie.) Ďalšia vec, z ktorej šiel Liam do kolien, najmä keď si uvedomil, že Harry je určite jeden z tých ľudí, ktorým ide všetko, akonáhle sa toho chopia. Dofrasa, to bolo tak príťažlivé.
Ako mohol tak dokonalý Harry chcieť mať - kedykoľvek - čokoľvek spoločné s Liamom, ktorý mal od dokonalosti tak veľmi ďaleko? (Ako mohol Liam mať tak veľmi nízke sebavedomie? Harry, je načase vojsť do jeho života.)
(...je niečo, čo by povedal Zayn. Rozhodne nie ja.)
(Okej, možno sa niekedy stalo... občas... málokedy... keď som sa aj ja našla v reklamnom oblečení s potlačou #TeamLirry.)
(Metaforicky vzaté.)
(Odbieham, späť k príbehu.)
"Máš tam aj Fairytales and Firesides od Passengera?" spýtal sa Liam z ničoho nič, keď si spomenul na moment, ako sa zblížili, počúvajúc práve tú pieseň. Ako mu Harry vášnivo rozprával o tom, že je o vojne. Ako to on dovtedy nevidel, a ako ju od tej chvíle nevedel počúvať bez toho, aby nemyslel na Harryho.
Ten naňho obrátil pohľad, pričom sa mu v očiach odrážalo prekvapenie.
Liam mu ani nedal možnosť zareagovať, hneď aj pokračoval: "Nedávno som na ňu narazil. Páči sa mi tá vojnová tematika." Povedal to dobre? Neprehnal to trochu? Rátalo sa to ako podvádzanie? A ak áno - je na tom niečo zlé? (Nie, Liam, v láske neexistuje podvádzanie. Tá príde nezávisle od toho, či to chceme alebo plánujeme.)
Harry nepovedal nič, len na Liama krátko pozrel pohľadom, v ktorom Liam videl hneď niekoľko emócií naraz. Prekvapenie zmiešané možno s trochou dojatia a obdivu? Možno si to len nahováral.
"Tiež ju milujem," povedal po tom, ako oči znova uprel na cestu. "V poslednom čase nepočúvam nič iné. Ale nemám ju na tomto mixe, ten je trochu starší."
"Nevadí," mykol Liam plecom. Vďakabohu, že ju nemal. Harry by si určite celý čas spieval text a Liam by bol za trápneho, keďže ho nepozná, a pritom tvrdí, že je to jeho srdcovka. "Tu doľava."
Vtedy auto zaliali tóny novej pesničky, ktorú Liam, ako inak, nepoznal, ale takmer okamžite sa vnoril do jej melódie. S úsmevom si pokyvkával hlavou, pričom Harryho navigoval pri každom rázcestí a križovatke.
"Kto by to bol povedal," ozval sa odrazu Harry, "že ti auto skape akurát pred mojím domom." V jeho hlase bol neveriaci podtón a Liam si nebol istý, či je to z toho dôvodu, že sa mu to zdá podozrivé, alebo to považoval za úžasnú náhodu.
"Hej, tiež som unesený!" zvolal možno trochu prehnane, za čím nasledoval rovnako nútený - a trochu nervózny - smiech. (Nenápadné, Liam, zase raz bravúrny výkon.) "To musí byť osud!" vyšlo z neho nato nekontrolovateľne, pričom keď naňho Harry obrátil zvláštny pohľad, opäť zo seba vytisol hlasné "hahaha". (Osud, áno. Ten istý Osud, ktorý vás chcel rozdeliť ešte predtým, než ste sa dali dokopy. Ale to predbieham.)
"Možno bol," prikývol kučeravec vážne, nato sa mu na perách roztiahol úškrn. "Možno sa nám tým snaží naznačiť, že ti mám dať doučovanie z anatómie, aby si nepokazil skúšku."
"Možno."
"Ale nie, ty to zmákneš ľavou zadnou," uistil ho Harry. "Si dobrý. Jeden z najlepších v triede."
To rozhodne nebola pravda. Liamovi bolo hneď jasné, že sú to len prázdne slová, pretože určite nepatril medzi najlepších v triede. Nieže by sa neučil, alebo boli jeho výsledky nepostačujúce, jednoducho mal pocit, že mali v triede kopu lepších študentov ako bol on.
Harry si pravdepodobne všimol jeho výraz, alebo cítil, ako sa Liam ošil na mieste, lebo celkom vážnym tónom dodal: "Fakt. Vyzeráš sebavedomo. Vieš, o čom rozprávaš."
Vážne ho takto vnímal? Pretože Liam sa tak rozhodne necítil. Nielen na hodinách anatómie, ale celkovo, v každodenných situáciách. Bol neistý a hanblivý, a aj keď sa to snažil maskovať, myslel, že to na ňom bolo aj tak vidieť.
"Vďaka," ozval sa po pár sekundách, čo len vstrebával Harryho slová, lebo aj keď to bol len trápny kompliment, preňho to znamenalo veľa. Aspoň na chvíľu, aspoň v ten deň, sa cítil o čosi viac sebavedomý. (Harryho efekt. Konečne.)
"Doprava," kývol hlavou smerom ku križovatke pred nimi.
Ďalších pár minút šli v tichosti, len za tónov Harryho piesní, ktoré boli čím ďalej, tým lepšie. Liam sa snažil zapamätať si slová aspoň k niektorým, aby si ich mohol potom neskôr podľa nich vyhľadať - nie preto, aby mohol na Harryho zase niekedy zapôsobiť, naozaj sa mu väčšina z nich páčila. Určite by sa zapáčili aj Louisovi, možno keby mu zatajil, že ich má od Harryho, keby mu len nejakú pustil a spýtal sa na názor, možno by uznanlivo prikývol a povedal, že je skvelá. Potom by Liam vypukol do oslavného tanca a vysmievačne naňho ukázal prstami s výkrikom "HA! A vraj kto je tu hipster!"
Vtom sa Harry vedľa neho zamračil a obzrel okolo seba, zatiaľ čo ho Liam len zmätene sledoval.
"Čo to je?"
"Čo je čo?" spýtal sa nechápavo, načo sa kučeravec natiahol k rádiu a prekrútil gombík s hlasitosťou celkom doľava, takže hudba úplne stíchla, ale čosi vyhrávalo ďalej. Čosi z Liamovho--
Doriti.
Mobil.
Harrymu povedal, že si mobil zabudol - a teraz mu veselo vyzváňa vo vrecku.
"To je tvoj--" začal Harry a pozrel smerom k zdroju, teda na Liamove vrecko, kde bolo cez tenkú rifľovinu zreteľne vidieť svietiaci displej telefónu.
"Nie," poprel to okamžite.
"Liam, niekto ti volá," prevrátil Harry očami.
Doriti. Z toho sa asi nevyhovorí. "Aha, fakt! Haha," dostal zo seba s hraným prekvapením. "Myslel som, že som si zabudol mobil. A pritom ho mám celý čas vo vrecku. Hahaha," vykúzlil ten najnevinnejší úsmev, akého bol schopný, potom vytiahol stále vyzváňajúci telefón a po tom, ako si prečítal meno volajúceho, ktoré veľkým bielym písmom hlásalo "Lewis", pod ktorým aj blikala vyškerená fotka jeho najlepšieho kamoša, potiahol prst doprava, čím dvihol hovor a priložil si mobil k uchu.
"Čo chceš," zavrčal nepríjemne, "som s Harrym."
"No doprdele, to ma poser," ozvalo sa z druhého konca hovoru. "Takže to vážne zabralo? Volal som ti, aby som ťa presvedčil, nech z toho mostu neskáčeš, vieš, lebo som čakal, že sa pokúsiš o samovraždu po tom, ako ťa ten hipster kruto odmietne, ale ako vidím, odložíme to až na potom. Keď sa s tebou rozíde. Pretože obaja vieme, aký si neznesiteľný."
"Maj sa, Louis," prevrátil Liam očami a hoci počul, ako hlas jeho kamaráta kričí "počkaj, ešte som--", no to už Louis zrušil hovor a zastrčil si mobil späť do vrecka. Bol si istý, že má preňho v rukáve ešte tucet ďalších posmeškov, no Louis s nimi bude musieť počkať na inokedy.
"Prepáč," ospravedlnil sa Harrymu. Louis si vedel vždy vybrať ten najnevhodnejší čas, kedy byť otravný. (Rozumej stále.) On by, samozrejme, tvrdil pravý opak, že je otravný len v ten najvhodnejší čas. (Stále.)
"To je v pohode. Takže stratený mobil sa našiel, ha?" zarýpal doňho Harry s úškrnom, ktorý Liama len utvrdzoval v tom, že je prezradený. To mu ale nebránilo ďalej zapierať. (Len tak ďalej, Liam, tá jama pod tebou ešte nie je dosť hlboká.)
"Hej, zázrak," vytisol zo seba. "Vážne. Nevedel som, že ho mám," pokračoval tvrdohlavo. "Tu zájdi do tej ulice vpravo a už sme skoro tam. Tretí dom od konca."
Ak ho aj nepresvedčil, Harry nepovedal nič. Nechal si svoje pochybnosti pre seba, bez slova spravil, ako mu Liam nakázal a po tom, ako auto zastavil pri obrubníku, vypol motor a otočil sa k Liamovi. "Tak teda... drž sa zajtra na skúške," povzbudivo sa naňho usmial. "Ako vravím, nemáš sa čoho báť. Budeš skvelý."
Vtedy Liam celkom zabudol, že má chuť vyfackať sa za to, že si nevypol mobil, keď už Harrymu povedal, že si ho zabudol. Ako mohol byť tak milý? "Vďaka," opätoval mu úsmev, "za všetko."
"Potom mi daj vedieť, ako si dopadol."
"Jasné," uistil ho Liam, načo si odopol pás a otvoril dvere. Ako vystupoval z auta, opäť sa pomaly začínal strácať v tej svojej neistote. Urobil zo seba neskutočného debila. Ako mu mohol Louis dovoliť ísť za Harrym, keď sa vôbec nepoznajú? Prečo mu musel zazvoniť ten sprostý mobil? Možno by mal vrátiť čas. Možno by sa mal vrátiť a nič z toho neurobiť. Prihovoriť sa Harrymu niekedy v škole, zabudnúť, že sa niečo z tohto vôbec stalo.
Zabuchol za sebou dvere a s hlbokým nádychom vykročil smerom k vchodovým dverám, teraz už presvedčený, že len čo vojde do domu, zatvorí sa do šatníka, vráti čas a napraví všetko, čo v ten večer napáchal. Vtom však začul, ako sa vzadu za ním roluje okienko a vzápätí sa ozval Harryho hlas: "Hej, Liam, počkaj."
Otočil sa späť k autu a keď zbadal Harryho, ako sa nakláňa k miestu spolujazdca, prešli mu zimomriavky po chrbte pri myšlienke, čo mu povie tentoraz. Vedel som, že si si to celé vymyslel a prosím, začni sa mi vyhýbať? S prudko búchajúcim srdcom sa vrátil späť k autu a po tom, ako zastal pri dverách spolujazdca, zohol sa k oknu, aby videl na Harryho, pričom si všimol, že kučeravec v ruke zviera svoj mobil.
"Uvedomil som si, že na teba nemám číslo a keďže som myslel vážne, že chcem, aby si mi dal vedieť, ako zajtra dopadneš..." odmlčal sa, pričom Liamovi čím ďalej, tým rýchlejšie bilo srdce. Tentoraz už nie od strachu. Ani nervozity. Od čistého vzrušenia. "Tak, vieš, no. Mohli by sme si vymeniť čísla. Ak teda nemáš nič proti." (Áno! Áno! Áno!)
(Zayn, upokoj sa.)
Liamovi sa na perách rozlial ten najširší úsmev. Naozaj ho to zaujíma. Chce jeho číslo, len aby mu Liam mohol dať vedieť, ako dopadol. Harry sa zaujíma. Aj po celej tej trápnej jazde autom.
Ako to teraz môže vrátiť? Nie. Bude to musieť prekusnúť.
"Jasné," prikývol rozhodne, oddane prijímajúc fakt, že si ho Harry bude pamätať ako toho nervózneho chalana, čo tvrdí, že si zabudol mobil, a pritom ho má celý čas vo vrecku - pokiaľ je to napriek tomu chalan, od ktorého by chcel číslo. Všetci žijú so svojimi trapasmi. Ľudia sa dávajú dokopy aj napriek nim. Nemusí sa snažiť byť v Harryho očiach perfektný, Harry ho očividne nemal v pláne odmietnuť len preto, že nie je. Prečo to Liam nevidel doteraz?
Nadiktoval mu na seba kontakt a po tom, ako mu kučeravec prezvonil, uložil si ho do telefónu ako "Hipster Harry". Aj keď pre Louisa to bola urážka, on to začínal brať ako jeho súčasť, Harryho vlastnosť, ktorú si na ňom začal viac všímať a čím ďalej, tým viac milovať.
"Ešte raz vďaka," ozval sa potom a počkal, až Harry naštartuje a jeho auto zmizne za zákrutou. Až potom, keď si bol istý, že ho viac nemôže počuť, odblokoval mobil a vytočil číslo na Louisa.
"Tommo?" ozval sa potom, ako počul šťuknutie na znak, že Louis dvihol hovor. "Čau. Budem potrebovať odvoz."
"Teraz som ti dobrý, čo?!" ozval sa jeho priateľ nadurdene.
Liam ignoroval jeho hrané rozčúlenie, miesto toho pokračoval: "Nechal som auto pred Harryho domom. Všetko ti vysvetlím cestou tam. Príď po mňa o takú polhodinu. Vďaka!"
Skôr, než by mu Louis mohol niečo povedať, zrušil hovor a vybral sa k domu, s úsmevom na tvári, ktorý mu ani myšlienka na smrteľnú jazdu s Louisom nemôže vziať.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 dada dada | 4. října 2014 v 7:24 | Reagovat

Uzasny diel ako inak skvelej a dokonalej poviedky :D uz som sa bala ze si s nou skoncila :)

2 Janelle Janelle | Web | 6. října 2014 v 21:20 | Reagovat

Super diel :! Ale ja chcem WTF - to je teraz moja srdcovka :D

3 Charlotte Charlotte | 28. října 2014 v 9:44 | Reagovat

Super povídka a skvělí dil, zase absolutní  výbuchy smíchu..;):D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama