Říjen 2014

Well there's a river that runs through Glasgow

23. října 2014 v 20:20 | Mitchie |  Mitchie píše
Čauky čauky.
Ja viem, viem, už je to mesiac, čo som tu a stále sľubujem, že sa ozvem a doteraz nič z toho. Ale na druhej strane, je to mesiac a kedy je lepší čas ozvať sa ako po mesiaci strávenom v cudzej krajine?
Tak teda, čo by ste chceli vedieť?

Ako som pricestovala?

Nuže, odprevadila ma rodinka. Mama, teta a brat, that is. Spravili sme si výlet do Edinburghu, kde sme strávili dva dni, a potom na tretí som sa ja trepala s kufrom do Glasgowa, pretože mi začali úvodné prednášky, na ktoré, teraz v respoktitíve (to malo byť retrospektíve, wtf Mitchie), si uvedomujem, že som ani nemusela ísť. Iba ma tam vystrašili s tými všetkými "you're a full-time student, full-time is the key word, you'll have to study 24/7, blablabla", teda že nám asi milión krát zopakovali, ako veľmi sa budeme musieť učiť a tak podobne, a to bolo asi prvý raz, čo som mala nasraté v gaťkoch, že preboha, na čo som sa to dala, ako som mohla ísť študovať do Škótska preboha, veď to už nebude ako na Slovensku, že budem sa môcť flákať až do zápočtov a potom dva dni pred nimi sa začať učiť a nejako to už dám, ako to zvládnem, žiť v cudzej krajine, zahrabaná v knihách, blablabla? (Odpovede na tieto otázky budú naznačené neskôr v texte, ak by vás zaujímali. :D)
A potom sme mali druhú prednášku, ktorú vám musím predpísať (opísať, wtf Mitchie) viac podrobne. Prišli sme do miestnosti, dopredu pred pultík sa postavila pani profesorka a uviedla akéhosi pána, ktorého meno si nepamätám, že prišiel až z ďalekej Kalifornie kvôli akejsi konferencii či čo to, a našej škole sa podarilo s ním vybaviť, aby nám povedal pár slov.
A tak sa pán v slušnom profesorskom saku, kravate a okuliaroch došuchtal ku pultíku a spustil reč o tom, že robí akýsi výskum s alkoholom, že testujú, koľko toho môže študent vypiť a stále byť natoľko pri zmysloch, aby sa učil, a blablabla, že alkohol vlastne pomáha v myslení a blablabla, za ním bežala prezentácia s množstvom čísel a percent a tak podobne, a nato sa nás pán spýtal, či by niekto z nás bol ochotný sa zapojiť do ich štúdií a to tým spôsobom, že by každé ráno vypil určité množstvo alkoholu. Prekvapivo sa zdvihlo iba pár rúk, možno také 4, menej prekvapivo to boli všetko muži. Profesor uznanlivo prikývol a pokračoval v prezentácii, že výskum sa volá tak a tak, už si nepamätám presný názov, ale akronym bol BALLS. Nato pán profesor skríkol "BALLS!", stisol čosi na počítači a v miestnosti sa začala ozývať hudba, profesor si strhol parochňu, odhodil okuliare, sako, kravatu, zhasol svetlá a odkiaľsi vytiahol neónové loptičky, ktorými začal do hudby žonglovať a zrazu sa z nudného profesora z Kalifornie stal zabávač z Austrálie, ktorý nám následnú hodinu rozprával o tom, ako si máme užiť vysokú, že máme nosiť kondómy, že sa treba okrem študovania aj zabávať, ale treba tam mať zdravý balans, že sa máme rozprávať s ľuďmi, ktorí vyzerajú byť sami, že sa nemáme báť zoznamovať sa, že sme všetci v tej istej lodi, a tak ďalej a tak ďalej. A na záver sa dostal zo zvieracej kazajky. :D Áno, toto všetko sa naozaj stalo. :D
A to bol môj prvý deň v Glasgowe, prvý deň na univerzite, prvé prednášky. Teda, "prednášky".

Aké mám ubytovanie/spolubývajúce?

Bývame na kampuse, v najlacnejšom ubytovaní, ktoré je aj tak fest drahé. Izbu mám síce sama, ale "byt" zdieľam s piatimi ďalšími babami - dve američanky, Karin a Andrea, jedna Austrálčanka, Christie, jedna Nemka, AmeLie a jedna dievčina zo Singapúru, ktorú som za celý mesiac stretla len 3x a ktorej meno ešte stále neviem. Ups.
Ale inak sa s nimi nebýva zle, akurát čo ma štve je fakt, že nevedia poriadne umývať riad a teda vždy, keď sa chcem ísť najesť, musím 420982 rokov umývať vidličku, pretože je na nej zaschnuté čosi neidentifikovateľné, a nakoniec aj tak skončím tak, že zo šuflíka vyberiem nejakú inú vidličku, lebo tá prvá sa nedá umyť.

Aký je Glasgow?

Nebudem klamať, moje prvé dojmy neboli veľmi priaznivé. Prišla som z Edinburghu a čo som čakala bolo krásne mesto s množstvom starých budov, univerzitu ako z Harryho Pottera a tak podobne. Nič z toho som však nevidela. Moja univerzita má z tých 20 budov len jednu takú viac zastaralú, ostatné sú všetko otrasné budovy, ktoré ma hneď v prvý deň úplne sklamali. Ale po pár dňoch som si uvedomila, že nejde o to, ako tie budovy vyzerajú, ale o tú výučbu, a okrem toho, centrum je krásne, rozhodne to nie je žiaden Londýn alebo tak, ale vždy, keď idem do mesta, tak mám slzy na krajíčku, keď zbadám nejakú typickú britskú budovu a mysľou mi prejde tá veta "omg som v Glasgowe", lebo fakt, preboha, som v Glasgowe. V meste, ktoré je súčasťou krajiny, ktorú nadovšetko milujem, v meste, kde bývajú najmilší ľudia na svete, ktorým síce nerozumiem, lebo majú najzložitejší akcent na svete, ale aj tak. Som v Glasgowe. A to je najkrajšie čo môže byť, lebo už niekoľko rokov som snívala o tom, že sa presťahujem do Británie a síce to nebol práve Glasgow, kde som túžila ísť, ale close enough, mne to stačí a ak sa mi podarí vyštudovať školu tu, verím, že bude omnoho ľahšie presťahovať sa do Londýna a založiť si tam život.

Aká je univerzita?

Po tom roku na Slovenskej univerzite v Košiciach môžem povedať, že skvelá. Naozaj. Tak rozdielna od toho, čo máme na Slovensku.
V prvom rade, odbor, ktorý som si vybrala, je Žurnalistika a Angličtina. A viete, aké predmety študujem?
  1. žurnalistika
  2. angličtina
  3. história
Tretí predmet len preto, lebo musím mať 120 kreditov a jeden predmet je za 20, takže aby som ich mala dosť, musím mať v prvom ročníku tri predmety. (20 kreditov za 1 semester, čiže 40 za oba, aby bolo jasné.) V druhom ročníku jeden z nich vyhodím, teda sa budem venovať len dvom, ktoré si zvolím, čo nakoniec môže byť kľudne aj história a angličtina. Tak isto som mala možnosť do 17. októbra si zmeniť rozvrh, čo som aj spravila, lebo pôvodne som mala miesto histórie education, kde som ale musela robiť povinné umiestnenie, teda odučiť 70 hodín, za čo by som ale musela zaplatiť 60 libier, pretože musím mať na to akýsi papier, a tak si vravím, nah, toto nie je pre mňa, nejdem sa strápňovať pred ľudí s učením ahaha. A tak som sa dala na históriu, ktorú neznášam. Nevadí.
Ďalšia vec, čo je celkom iná ako na Slovensku, je prístup profesorov. Berú ich predmety vážne a zároveň nie. Neviem, ako to vysvetliť. Totiž, je z nich doslova cítiť, ako veľmi milujú to, čo robia. Hlavne lektorky, čo mám na angličtine sú neuveriteľne zažraté do svojej práce a najviac na svete milujem ich hodiny, lebo aj keď robíme básne, alebo texty, ktoré sú neskutočne nudné, to, ako to berú s nadšením a vášňou vás dokáže naprosto vtiahnuť do hodiny a učiva a tak celkovo, omg, milujem hodiny angličtiny. Aj keď sa ich najviac na svete bojím, teda seminárov, lebo robíme vždy v malých skupinkách, analyzujeme texty a ja väčšinou neviem, čo povedať. Ale už som si našla "svoju" skupinku a s nimi je to vždy super, lebo sú to zlaté dievčatá. :)
Žurnalistika, hm. Žurnalistika je náročná. Ešte som ju poriadne nezačala robiť a už viem, že je náročná. :D Naša hlavná lektorka je ale z Bulharska, čo ma nesmierne upokojuje, lebo keď vidím, že to dokázala ona, tak to môžem dokázať aj ja. Myslím písať v angličtine, žiť v anglicky hovoriacej krajine, mať prácu, kde sa budem musieť spoliehať na svoje rečové... toto. :D Zdatnosti. :D Prednášky sú ale neskutočne nudné a semináre, hm, neviem. K seminárom mám neutrálny postoj. Trvajú totiž 2 hodiny, počas ktorých hodinu a pol lektorka rozpráva, prípadne sa nás pýta otázky, prípadne píšeme kvíz z toho, čo sme mali čítať, a zvyšnú pol hodinu robíme žurnalistické veci, ejkejej hľadáme články na nete a v skupinkách sa dohadujeme, ako by sme napísali článok my, o čom by sme ho napísali, koho by sme sa pýtali. A na poslednej hodine sme preberali interviews a potom robili interview s nejakým našim spolužiakom, čo bolo smiešne, lebo som bola v páre s chalanom tu kdesi zo Škótska a hovno som mu rozumela, a po každej jeho vete som ho poprosila, aby to zopakoval. A keďže sme mali mať aj nejakú "killer quote" v našom článku z rozhovoru, tak to bolo o to trápnejšie. On povedal vetu a ja na to "Hey, that could be my killer quote! Say it again please?" A on "blablablabla" a ja "wait... what?" a on "blablablabla" a ja "Okay one more time?" :D Srandy kopec. Oh a potrebujem na svoju esej nájsť nejaký topic na článok, ktorý by sa mohol dostať na prednú stranu lokálnych novín. Teda to musí byť niečo dobré. A nie len to, musím s niekým spraviť rozhovor a použiť nejaký výrok v mojom článku, čo je o to väčší nátlak a omg, o čom mám písať? Ed Sheeran bude v meste 30-31. október, rozmýšľala som, že ho vystalkujem nejako a pokúsim sa od neho dostať nejaký výrok, ale šance, že sa to stane sú asi tak jedna k miliónu, takže... hej. Fakt neviem. Anyways, poďme ďalej.

Čo ľudia/kamoši?

Nuž, môžem úprimne povedať, že naozaj kamošov v pravom slova zmysle mám asi tak nula. :D Nieže by som sa s nikým nebavila, to nie. Mám úžasné spolubývajúce, ktoré sú milé a usmievavé a nápomocné (a s ktorými idem do Dublinu woohoo!), ale občas mám problémy s tým jazykom. Totiž, nie je ťažké im rozumieť, ale keď ideme niekam spolu si sadnúť, tak to už je ťažšie, pretože oni všetky majú angličtinu ako rodný jazyk (chodievame totiž len austrálčanka, dve američanky a ešte jedna kanaďanka z poschodia pod nami) a keď sa rozprávajú, tak občas mám problém sledovať debatu. A keďže ja v angličtine až tak extra nevynikám, nemám veľmi chuť zapájať sa do rozhovorov, lebo mám pocit, že by som ich len zdržiavala svojím habkaním a tak. Takže v skupinkách väčšinou mlčím, rozprávam sa s nimi len keď sme tak že jedna na jednu, chápeme sa. :D Trapas Mitchie, trapas.
Potom sú tu spolužiaci, ktorí sú, drvivá väčšina, z Glasgowa. Ako som spomínala, glasgowčania majú úplne zabijácky akcent. Fakt akoby ste počúvali inú reč. A je naozaj ťažké nájsť si kamarátov, keď rozumiete len 30% z toho, čo rozprávajú. Ale aj tak, na každom seminári je niekto, s kým som, dá sa povedať, priateľská. Takže hej, poznám pár ľudí, nechodím s nimi síce vonku a tak, ale aj to časom príde hádam.
Ale vďakabohu je tu slovensko/česká komunita, kde som si našla celkom dobrú kamarátku, takže piatkové večery trávim pri pive s ňou, a som vďačná za to, že môžem hovoriť svojím rodným jazykom. :)
A okrem toho, musím povedať, že nie som veľmi človek "do partie". Akože áno, rada si s ľuďmi občas výjdem, zabavím sa a tak podobne, ale väčšinu času preferujem tráviť sama. Sama chodím do mesta a prechádzam sa a teším sa z toho, že som tam, kde som, a je mi tak dobre. Aspoň zatiaľ. :)

Tak a to by bolo hádam všetko. Ak by ste mali ešte nejaké otázky, kľudne sa pýtajte, nájdem si čas a odpoviem vám na ne v komentároch, prípadne v ďalšom článku. :) Dúfam, že aspoň niekto si tieto moje žvásty prečítal, keď už ste sa toľko vypytovali, ako sa mám! :D
A teraz mi na oplátku môžete aj vy napísať, ako sa máte, čo máte nové, z čoho sa v týchto dňoch tešíte a čo vás naopak štve alebo trápi. Rada si vás vypočujem (prečítam). :)

And I think of you in Glasgow cause you're all that's safe, you're all that's warm in my restless heart.
Mitchie

Milex: Za zatvorenými dverami 1.2

12. října 2014 v 0:51 | Alex |  Stavy duševného prepnutia
Warning: Nadávky
Poznámka: Podľa všetkého finálna čas našich a vašich milovaných Zatvorených dverí, minimálne tej smskovej časti, lebo ako už iste viete, Mitchie sa nám odpratala do Škótska, takže tých 21654 smsiek, ktoré sme si za deň bežne vymenili, už viac asi nebude dennou rutinou. Čiže ak sa chcete sťažovať, sťažujte sa Mitchie, vypískajte ju, fúúúj, Mitchie! (Just kidding, samozrejme. Teda, tú fúúúj časť mám na mysli, ily Mitchie.) Neviem, či treba nejaké vysvetlivky, možno len k tej popitchie - ak nás sledujete na twitteri, mohli ste to zaregistrovať, každopádne sme sa nejakým spôsobom dostali ku tomu, že budem musieť vyhlásiť konkurz na novú Mitchie (ale to nie naozaj) a že jej pseudonym bude Copitchie, pretože to bude len kópia a z toho vlastne vzniklo slovo popitchie, ktoré vám bude dávať zmysel len čo si ho prečítate správne. :D

24.7. 2014 - 23.9. 2014


Design 2.7

12. října 2014 v 0:40 | Alex |  Designy
Superský design od Elwie tu už nejakú chvíľu máme ale ja som zabudla zverejniť tento článok. :D :D

e i g h t

8. října 2014 v 23:21 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny
Poznámka: Opäť v slovenčine. :)

s e v e n

6. října 2014 v 23:18 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny

s i x

6. října 2014 v 23:17 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny

f i v e

6. října 2014 v 23:12 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny

f o u r

6. října 2014 v 23:09 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny
Poznámka: Ahoj kamoši čitatelia! :) Nasledujúcich pár kapitol bude v češtine, prekladané Chloe, lebo ja vždy, keď niečo zverejním, tak si to zmažem z wordu, a vážne netuším, ako sa kopíruje z wattpadu, tak kopírujem z od-ff. Ospravedlňujem sa za inconvenience, hádam mi to odpustíte. :) Ak by ste si chceli prečítať radšej slovenskú verziu, môžete tak urobiť tu. :)

CHAPTER :8:

1. října 2014 v 23:04 | Mitchie |  Crescendo