t h r e e

6. září 2014 v 10:31 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny
Poznámka: Ďakujeme všetkým, čo to komentujete. :-* Len znova dodám, že poviedku nájdete aj v českej verzii, ak by vám to tak vyhovovalo viac. :) Wattpad a blog, čo vám vyhovuje viac.


Keď sme kráčali do triedy, Louisovi sa ústa nezastavili a hoci sa Harry snažil trochu ma zahrnúť do debaty, veľmi mi to nešlo, keďže nielen že medzery, kedy sa Louis nadýchol, neboli dostatočne dlhé na moje koktanie, ale navyše som vôbec netušila, o čom rozprávajú, keďže išlo viac-menej o interné záležitosti a vtipy. Z Louisovho prehovoru som pochopila akurát tak to, že Freddie je terčom zábavy väčšiny študentov na škole tým, ako sa jednostaj tvári ako šerif a dokonca si nedávno vyrobil akýsi odznak, ktorý ho robil viac dôležitým. V jeho očiach. V očiach ostatných to z neho robilo akurát tak väčšie pako, ako povedal Louis.
"Nemali by sme sa mu smiať," ozval sa Harry po tom, ako sa Louis pustil do hurónskeho rehotu. "Nikto nie je dokonalý."
"Oh, jasné, zabudol som," prevrátil Louis očami a veľavýznamne sa na mňa pozrel. "Harry a jeho šľachetný zmysel pre humanitu." Ústami čosi naznačil, pozerajúc sa na mňa, ale ukazujúc pri tom na Harryho, čím ho akoby chcel zosmiešniť, ale bohužiaľ som z jeho otvárania úst nič nevyčítala, takže som netušila, čo presne hovorí. Zasmiala som sa však aj tak, aby som sa ušetrila trapasu.
Akonáhle sme vošli do triedy, zrak mi padol na skupinku ľudí pri zadnej lavici, ktorej centrom bol akýsi blondiak. Čosi nahlas rozprával a zdalo sa, že všetci okolo neho visia na každom jeho slove, lebo nik ani len nedýchal, zatiaľ čo blondiak rozhadzoval rukami a nahlas sa smial po každom treťom slove.
Pri zvuku jeho smiechu, keď sa záverom svojej historky hlasne rozchechtal, rovnako tak ako všetci okolo neho, som si neodpustila úsmev a to som pritom ani nevedela, o čom sa bavili. Bolo to príliš nákazlivé. Hneď nato som si všimla, že aj Harrymu vedľa mňa trhalo kútikmi úst, zatiaľ čo Louis sa už medzitým znudene presunul k jednej z voľných lavíc, pričom ledabolo odhodil svoj batoh k nohám školskej lavice, a keď sa posadil, ležérne si hodil nohy na lavicu, zatiaľ čo s neprítomným úsmevom hľadel do obrazovky svojho telefónu.
"To je Niall," poznamenal Harry, keď si všimol môj pohľad, ktorý som mala znovu uprený na toho malého blonďáka, "toho si obľúbiš," uistil ma.
Dalo sa tomu veriť, pretože sa zdalo, že už tak si niečím dokázal získať úplne každého v tejto triede, niečo z neho vyžarovalo. Ukázalo sa, že na tejto škole pôsobil ako idiot zatiaľ len môj nevlastný brat a profesor Harrington, pretože sa zdalo, že všetci ostatní, ktorých som zatiaľ stretla, ku mne boli celkom priateľskí (až na Freddieho samozrejme, ale ten sa so svojou neobvyklou podivínskou povahou radil do celkom iného rebríčku). Keď trochu upokojil svoj smiech a prestal sa otriasať zo strany na stranu, všimol si Harryho pri dverách, načo mu nadšene zamával na pozdrav a vo svetle, čo na neho dopadalo cez žalúzie okien, sa v úsmeve zaleskol jeho rovný biely chrup. Keď sa znovu otočil ku skupinke poslucháčov, vyzeralo to, akoby sa im ospravedlnil, načo zoskočil z lavice a zamieril priamo k nám. Harry ma medzitým naviedol k prostrednej rade, pričom môj zošit, ktorý po celú tú dobu držal v rukách, položil na tretiu lavicu spredu, zatiaľ čo svoju tašku hodil na tú hneď za ňou, čím mi dal neurčito najavo, že chce, aby sme sedeli za sebou. Nepotrestovala som, predsa len, Harry bol zatiaľ jediný človek v celej škole, ktorý sa ma ujal a teda som bola odhodlaná držať sa ho ako kliešť, až pokým mu nezačnem liezť na nervy. Čo určite, skôr či neskôr, príde. No ten čas dovtedy musím využiť naplno.
Sadla som si teda, tašku si položila na kolená a otvorila ju, aby som si mohla vytiahnuť veci potrebné na ďalšiu hodinu, keď som v zornom poli zbadala žiarivo biele tenisky, ako zastali priamo predo mnou, tak som dvihla zrak, aby som zistila, komu botasky patria - a prekvapilo ma, keď sa môj pohľad stretol s Niallovým, pretože som nečakala, že keď zamieril k nám, tak vlastne mieril ku mne a nie k Harrymu.
"Hej," kývol na mňa hlavou, obočie zvraštené a výraz zamračený - a ja som sa prestávala tešiť, že šiel za mnou, pretože mi začínalo dochádzať, že to nebolo s priateľským úmyslom, "sedíš na mojom mieste." Tú vetu vyslovil pomaly a zreteľne, pričom sa sklonil k mojej - teda jeho - lavici a ruky položil na jej povrch tak, že sa ho dotýkal iba bruškami prstov, zatiaľ čo celý čas zo mňa nespúšťal zničujúci pohľad.
"Niall," ozval sa Harryho chrapľavý hlas spoza mňa, akoby ho chcel napomenúť. Niall k nemu krátko obrátil pohľad, potom sa pozrel späť na mňa a vzápätí jeho zamračený výraz v zlomku sekundy vystriedal pobavený, pričom si neodpustil ani ten jeho vyslovene "ha-ha-ha" smiech.
"Samozrejme, že len žartujem!" zvolal, načo ma dôverným spôsobom potľapkal po pleci, akoby sme boli kamoši už niekoľko rokov. "Ty si nová, však? Ešte som ťa tu nevidel."
Aj keby som chcela odpovedať, nemala som kedy, lebo ani som len nestihla otvoriť ústa a tie jeho už mleli ďalej: "Síce s Harrym zvykneme sedávať za sebou, ale samozrejme, dáma má prednosť. Možno sa mi len snaží niečo naznačiť, tým, že si ťa tu posadil. Harry," obrátil k nemu hlavu, "chceš mi niečo naznačiť? Smrdím? Máš už dosť toho, ako ťa stále rozosmievam a potom ťa Delafleurová napomína? Chceš zahodiť naše trojročné spolu-sedenie len tak mávnutím ruky a ani mi to nevysvetlíš? Myslel som, že máme niečo špeciálne."
"Niall je náš školský aktivista, je spoluzakladateľom krúžku herectva, takže hádam práve nacvičuje dramatickosť na ich ďalšiu hru," vysvetlil mi Harry za mojím chrbtom, bez toho, aby nejako reagoval na Niallove vyčítavé slová. Ten sa hneď nato presunul k lavici vedľa tej mojej, oddelenej len úzkou uličkou, a uvoľnene sa zvalil na malú plastovú stoličku.
"Áno, si tam vítaná všetkými desiatimi, hodila by sa nám nejaká kočka, na ktorú by sa dalo na javisku pozerať," reagoval automaticky Niall, načo sa uchechtol, keď si všimol, že som po jeho poznámke s kočkou sčervenala v tvári.
Našťastie som nemusela odpovedať hneď, pretože sa v ten moment znovu pripojil do konverzácie Harry a so záujmom sa k Niallovi viac nahol cez uličku. "Chceš povedať, že tam nemáte pekné dievčatá?" podivil sa prekvapene.
"Prekvapivo tam sú tento rok prihlásení zatiaľ len chalani, nechápem prečo," odpovedal zmätene Niall, načo pokrčil plecami, akoby ho ani tento fakt nejako netrápil. Podľa všetkého bol vlastne rád za aspoň nejakú účasť. "Takže si dokážeš predstaviť tie škaredé baby, ktoré z chalanov vzniknú, ak nás nezachráni nejaké dievča," posledných niekoľko slov už znovu smeroval mojím smerom, akoby čakal, že sa okamžite prihlásim a dobrovoľne presuniem svoje trapáctvo na javisko, pred zraky všetkých.
Keby mi Niall práve čítal myšlienky, zistil by moju úprimnú reakciu na takýto návrh: "ani za všetky peniaze na svete." Ale keďže som nedokázala odmietnuť jeho detskú natešenú tvár, len som neurčito prikývla. "Popremýšľam o tom," sľúbila som, pričom som Niallovi jeho stále neupadajúci úsmev oplatila.
V tej chvíli už nebola príležitosť nejako pokračovať v rozhovore, lebo do učebne vtrhla temperamentná čiernovláska, pričom za sebou práskla dverami a spoločne s chôdzou k stolu začala plynule rozprávať. A rozhodne to nebola angličtina. Zachytila som slovíčka ako trieda, nohy a som si istá, že tam padlo aj nejaké priezvisko, niečo ako Tmlunsin, či tak nejak. Zastavila sa pri okne, s rozmachom ho otvorila dokorán, načo sa obrátila k triede. "Ák ste mi na prvý krát nerozumel, pán Tómlinson, požiádala som vás, aby ste dali nohy dóle zo stolu a dali mi váš škólský zošit s úlohou," predniesla so silným francúzskym prízvukom, pričom si jedným prstom pomaly posunula okuliare na špičku nosu, aby na Louisa, sediaceho v rade pri okne dve lavice odzadu, pohliadla mimo ich silné sklíčka.
Louis nechal lenivo dopadnúť nohy na zem a trochu sa na stoličke narovnal, spoločne s tým na tvári vytvoril ten najokúzľujúcejší úsmev, ktorého bol v túto chvíľu schopný: "Úloha," zopakoval pomaly, akoby úpenlivo premýšľal, čo to slovo vôbec znamená, "správne, o tej samozrejme viem," uistil ju vážne.
"To som rada," usmiala sa, aj keď nie veľmi presvedčivo. "Tak vás téda póprosím, aby ste mi doniesol ten zošit, pán Tómlanson," dodala nosovým hlasom.
"Správne, zošit," prikyvoval Louis oduševnene a teraz už sa prehrabával vo svojej taške, až napokon víťazoslávne vytiahol, čo hľadal a ruksak zhodil späť na zem. "Len," zošit položil na svoju lavicu, "momentíček," dvihol ľavú ruku s vystrčeným prstom, čím chcel profesorke naznačiť, aby chvíľku vydržala, zatiaľ čo do druhej ruky vzal pero a položil ho na čistú stranu, "musím si ešte čosi opraviť."
Bola som si istá, že je papier snehobiely a teda v ňom žiadnu úlohu nemá, takže som mala také tušenie, že jeho proces opravovania bol v skutočnosti proces zúrivého škrabania viet, keďže sa zdalo, že sa potí aj na krku, čo tak energicky hýbal rukou. A podľa všetkého sa zdalo, že pani Delafleurová mala rovnaké podozrenie, lebo so zdvihnutým obočím prešla až pred Louisovu lavicu, čo si on vôbec nevšimol, keďže bol pohrúžený do písania, pričom ruku so zdvihnutým ukazovákom mal stále vystretú pred sebou.
"Ópraviť," zopakovala po ňom posmešne, načo sa Louis zdesene strhol a s vystrčeným prstom pichol pani Delafleurovú do brucha. Okamžite sa narovnal v chrbte, kajúcne sa pousmial a niekam za seba odhodil svoje pero, akoby sa tak snažil zbaviť dôkazov, že tu pred chvíľou ešte niečo so zapálením písal do svojho zošitu.
"Chcel som povedať, že mi tú úlohu nešťastnou náhodou zožral môj potkan," predniesol ospravedlňujúcim tónom, zatiaľ čo si zatváral zošit a pchal ho nenápadným spôsobom do priestoru pod lavicou, čim na to akurát upozornil viac, než keby ho nechal ležať pred sebou na lavici.
Profesorka zmätene sledovala jeho počínanie, potom znovu zdvihla svoj pohľad a zadívala sa Louisovi do tváre. "Kto?" podivila sa prekvapene, pričom si dlaň pritiskla k hrudi, akoby sa zhrozila len toho slova.
"Aha, prepáčte," vyhŕkol rýchlo Louis, "pre vás pótkan," opravil sa s malým úsmevom. V tej chvíli som si bola istá, že profesorka Delafleurová určite vybuchne a dá Louisovi školský trest, a to prinajmenšom. Ale na moje prekvapenie, Delafleurová slabo pokývala hlavou, prstom si povytiahla svoje veľké okuliare ku koreňu nosa, načo sa otočila a zamierila späť k tabuli, kde sa posadila za svoj učiteľský stôl, zatiaľ čo si z puzdra vyťahovala pero. Ako tak urobila, na Louisovej tvári sa objavil samoľúby úškrn a víťazne zapumpoval zovretou päsťou do vzduchu.
Ako sa ukázalo, Louisove naprosto nezmyselné a stupídne výhovorky neboli tolerované len u profesora Harringtona.
"Skóntrolujem si vašu úlohu ďalšiu hódinu," prehlásila svojou pretiahnutou angličtinou, načo sa zadívala na už úplne kľudného a usmievajúceho sa Louisa, a keď slušne prikývol, niečo si naškriabala do svojho notesa, oprela sa lakťami o stôl a začala znova plynule hovoriť svojou rodnou rečou. Len som frustrovane hľadela pred seba pri zistení, že z jej prednesu rozumiem asi tak každému osemdesiatemu slovu, a to tiež s problémami, keďže som sa francúzštinu na starej škole učila len necelé tri ročníky. Ale ako sa zdalo, tu v Kanade si budem musieť zvyknúť na to, že všetci ostatní sú v tomto jazyku preborníci, pretože keď som sa rozhliadla po triede, všetci mali na tvárach úsmevy a ktosi dokonca občas dvihol ruku, aby mohol zareagovať na jej rozprávanie. Už som len čakala, kedy sa obráti ku mne so slovami "slečna Ásherová , vy si o tóm čo myslíte?" Vďakabohu sa nič také nestalo, no zato som pritiahla pozornosť niekoho iného - môj nechápavý výraz prišiel náramne smiešny Niallovi sediacemu o uličku ďalej, lebo keď ku mne otočil hlavu, zdalo sa, že potláča smiech.
Vtedy profesorka stíchla a keď som na ňu pozrela, všimla som si, že sa mračí na blondiaka vedľa mňa. "Monsieur Horan," spustila, pričom nezabudla r v jeho priezvisku zostriť tak, ako to robia Francúzi, "prečo sa nepodelíte s célou triédou o vtip? Som si istá, že aj ostatní by sa radi zásmiali."
Ó bože. Nielen že som na prvej hodine stihla do problémov dostať už Harryho - tak to vyzerá, že som na ne magnet.
"Prepáčte," dvihla som nesmelo ruku, keďže som nechcela, aby bol kvôli mne po škole aj herec Niall, veď mi nič nespravil - a zároveň som nechcela, aby sa na mňa hneval hneď v prvý deň. Už dosť že ma nenávidí Zayn a Harrington, nepotrebujem si na zoznam dopísať ďalšie meno. "To ja som ho rozosmievala," zaklamala som.
"A vy ste?" spýtala sa a pohľadom so záujmom zaškúlila k mojej lavici, pričom si ma dôkladne prezerala cez jej tlsté sklá okuliarov. Pod jej intenzívnym pohľadom som sa na stoličke nepríjemne ošila.
"Trixie Asherová," predstavila som sa ticho, pričom som zahanbene sklopila pohľad k svojim rukám na lavici.
"Takže, slečna Asheróvá, ak tak veľmi milujete rózosmievať svojich spólužiakov, prečo sa ku mne pópoludní nepripojíte v mojom kabinete," predniesla svoj návrh.
"To akože som po škole?" podivila som sa nechápavo, pretože som nedokázala uveriť tomu, že by som za niečo takéto mohla vôbec dostať ďalšiu hodinu trestu, zatiaľ čo Louisovi jeho hlúpa výhovorka prešla bez mrknutia oka. Miesto odovede ma profesorka prepálila významným pohľadom, ktorý hovoril za všetko, načo sa vrátila k svojmu výkladu. Myslím, že by som si po dnešnom dni zaslúžila nejaké ocenenie, pretože mať dva školské tresty, poštvať si proti sebe dvoch učiteľov a nevlastného brata, toto bol určite nejaký nový rekord.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 moni moni | 7. září 2014 v 22:57 | Reagovat

Horan ako herec :D to si vôbec neviem predstaviť :D táto kombinácia moju hlavu ničí :D vidíte! opäť sa smejem aj napriek tomu že som sa vám sem ešte pred chvíľkou dušovala ako mi budete chýbať :)  tak toto je jedna z tých chvíľok kedy sa smejem nech sa deje čokoľvek ;) :D

2 bee. bee. | 8. října 2014 v 21:40 | Reagovat

Okej, je mi strasne trapne, ze som necitala tuto cas v case, ked ste ju zverejnili a uz ani neviem preco a asi by som aj napisala nejaky zmusluplny komentar ale fakt chcem vediet, ze co bude dalej, tak len ze tento pribeh milujem a niall je uplne super omg

3 Joy Joy | Web | 20. října 2014 v 18:13 | Reagovat

Když Trixie dostala druhý trest samovolně se mi v hlavě zobrazila scéna, kdy vrhá lavici na učitelku a s hlavou čínského draka křičí na všechny kolem o_O (v té povídce je nějaký silný matroš :D)
Niall je naprosto k sežrání :33 představila jsem si ho v záři bílého světla, jak nadšeně mává rukama :'3
(ale no tak, tak žúžo ta povídka být zase nemůže, není to fér :D)
Dám dneska ještě jeden díl a pak se MUSÍM JÍT učit... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama