Září 2014

It'll be just like starting over

26. září 2014 v 21:51 | Alex & Mitchie |  O blogu
Nikdy by mi ani len nenapadlo, že budem písať takýto článok a že mi pritom bude hrať najnovší Alfieho vlog, ale deje sa to... :D Áno, schválne začínam tento článok rovnako, ako ten predošlý, lebo majú príbuzné témy. Aj keď sú vlastne opačné. Ak ste teraz zmätení z toho, čo to tu trepem, nepanikárte, vysvetlím. Vraciame sa na blog. Áno, skutočne, naozaj sa vraciame na blog. Na naše prekvapenie sme bez neho vydržali viac ako dva dni (hoci sa cítim, akoby sme ten rozlúčkový článok písali len pred dvoma dňami lol), no zistili sme, že nám to chýba, blogovanie všeobecne, a tak sme si povedali, že sa vrátime späť, aj keby sme my dve boli jediné, kto tie články bude čítať a komentovať lol. Každopádne vedzte, že blog je opäť aktívny, že opäť môžete očakávať nové články a príspevky a odporúčania na songy a filmy a knihy a podobne. Trochu sme preriedili rubriky, odstránili sme tie, ktoré sa nám zdali zbytočné, lebo chceme začať jak sa vraví od začiatku. Viac-menej, lebo predsa staré články nevymažeme, ale chápete. :D A ešte by som rada dodala, ako hrozne nás potešili komentáre k nášmu fejk rozlúčkovému článku, ste najúžasnejší a nesmierne si vážime, že sem stále chcete chodiť a za všetky úžasné slová chvály a omg ste najviac superko proste, nemám slov. Takže tak, máme vás rady a prepáčte, ak sme vám našim odchodom navodili menší infarkt myokardu alebo také čosi, veľmi nás to mrzí. :D
Ja ani nemám čo dodať, Alex to všetko napísala aj sama. :D Vážne, ten článok, že odchádzame, čo si myslíte, že ste čítali, tak to sa vám len zdalo. Nestalo sa to. Ten článok neexistuje. Nikdy sme neodišli. Vôbec sa nesnažím brainwhashovať vás. :D
Takže tak, naozaj, vážne, najviac vám ďakujeme, všetkým tým, čo ste nás rozosmútili tými krásnymi rozlúčkovými komentármi. Možno aj tie sú dôvodom, že sme späť. Asi sme mali obe menší breakdown, ale po tých pár dňoch (týždňoch?) sme si uvedomili, že aj keď tie články nepíšeme zas tak často, tak akosi nám to aj tak chýbalo, už len to vedomie, že ich môžeme písať, chápete. A tak sme teda späť, dúfame, že nás nebudete neznášať za tento falošný poplach, a ešte sa k nám aj niekedy vrátite. (A že ste na tento blog nezanevreli, lebo hoci som tvrdila, že si tie články budeme čítať či komentovať hoc aj samé dve, nemyslela som to vážne. Teda, sčasti, ale dúfam, že to nebude nutné. Chápete. :D)
My sa budeme snažiť zvýšiť kvalitu našich článkov a blogu celkovo, aby sme vám to tu čo najviac spríjemnili. :)
Tak sa zatiaľ majte krásne a strčte sa.
P.S. Od Elwie máme ZASE RAZ sexy design. Vďaka Elwis!
Alex & Mitchie

Now all that's left, pictures on the walls, memories and stories that are told

6. září 2014 v 19:26 | Alex & Mitchie |  O blogu
~ ~ ~ ~ ~ ~

Nikdy by mi ani len nenapadlo, že budem písať takýto článok a že mi pritom bude hrať Baj baj baj od N'Sync, ale deje sa to. It's real. Ak už freakoutujete pri pohľade na úvodné avatary, mali by ste. S Mitchie sme sa dnes totiž bavili, že aktivita na blogu pomaly upadá, nielen naša, ale aj vaša a možno to vyznie trochu hlúpo lol, ale je to pravda, máme oveľa menej komentárov ako sme mávali a vyzerá to, akoby jediný, kto sem chodí, bol my dve a to potom už akosi nemá zmysel. Blog nemienime mazať úplne, necháme si ho ako príjemnú spomienku na poviedky, čo sme napísali a na super ľudí, ktorí nám ich komentovali, ale nové články už asi nečakajte. Jedine že by sme si to o dva dni rozmysleli alebo čo. Ale skôr nie.
Na druhú stranu ja počúvam Goodbye od Plankeye, z ktorého som vycucla aj nadpis a... oh. Neviem, je mi smutno. Predsa len má tento blog už tri roky, preboha. A počas nich sme mali smutné aj veselé časy, tuším aj bolo obdobie, kedy sme z neho odišli s tým, že končíme, a potom sa vrátili. A možno sa to stane znova, aj keď si to nemyslím, ale ťažko povedať.
Úprimne, už dlho som sa pohrávala s touto myšlienkou, ale nikdy som to nepovedala Alex, lebo som to brala len ako takú fázu, cez ktorú sa dostanem. Ale vlastne už dlhšie to tu ide dolu vodou a nechce sa ani vám, a ako sa zdá, tak ani nám. Dnes som písala Alex, že mám niekedy chuť sa na to úplne vykašľať a ona na to, že ona tiež. A tak sme tu, aby sme sa s vami rozlúčili. A s naším milovaným blogom tiež. Nie úplne, lebo ho neplánujeme zrušiť, ako už Alex spomínala, ale aj tak.
Ďakujeme všetkým, ktorí k nám chodili, všetkým, ktorí čítali naše články, hlavne tým, ktorí ich okrem toho aj hviezdičkovali a najviac tým, ktorí si dali tú námahu na ne zareagovať komentárom. Málokedy sme na ne odpisovali, ale čítali sme ich všetky. Nemyslite si, že sme úplne odignorovali tých, čo nám písali komenty aj počas tohto posledného obdobia, práve naopak, chceme vám všetkým poďakovať, že ste to tu stále držali nad vodou. Staré kamošky Bailey a Janelle, Bee ejkejej naša najmilovanejšia Bebs, ktorej dĺžime najväčšie ĎAKUJEME na svete (a tu a teraz ti sľubujem, že ak raz budem bohatá, kúpim ti motorový čln, aby si sa na ňom dostala do Londýna. Alebo rovno lietadlo) (ja ešte dodám, že niekedy si myslím, že Bebs nie je reálna, pretože nedokážem pochopiť, ako niekto môže byť taký skvelý a milý a priateľský a supportive ako je ona a proste, milujeme ťa Bebs a vždy budeme), Elwie, ktorá nám robila najkrajšie designy a covery na svete a nechávala najsmiešnejšie komenty na svete, úžasné čitateľky Sauline, Makky a moni, a všetci ostatní, čo ste nám písali. Ste najlepší.
Určite nezúfajte, nevytratíme sa úplne, na wattpade stále nájdete naše staré a aj prípadne nové poviedky. (Wattpad's where it's at. Milujem Wattpad.) Taktiež aktívny ostáva náš ask, čiže ak máte nejaké otázky, prípadne len chuť povedať ahoj či sa spýtať, čo sme mali na večeru, smerujte svoje kroky (a myš) tam. V menu stále ostávajú aj naše twitter/tumblr/instagram účty, čiže nás kľudne môžete stalkovať aj tam. :) A len tak mimochodom, pre milovníkov našich správ, tak isto na wattpad presúvame aj rubriku Za zatvorenými dverami, akurát pod iným názvom, veľmi trefným - smsky. :D Hlavne nebuďte smutní! Čítať naše poviedky môžete stále a aj kontaktovať nás máte ako, len nás viac už nenájdete na blogu, ktorého adresa nás rozosmieva ešte aj dnes (už len pre ňu by sme ho nemohli vymazať lol). Ďakujeme vám ešte raz, ste najsamlepší na svete!
P.S. Ak aj vy máte nejakú obľúbenú rubriku, ktorú by ste nás chceli vidieť updateovať, napíšte do komentárov a možno aj tú presunieme na wattpad, viete napríklad odporúčania na filmy alebo tak? :)
Alex & Mitchie

t h r e e

6. září 2014 v 10:31 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny
Poznámka: Ďakujeme všetkým, čo to komentujete. :-* Len znova dodám, že poviedku nájdete aj v českej verzii, ak by vám to tak vyhovovalo viac. :) Wattpad a blog, čo vám vyhovuje viac.

Dlhá cesta dole / A Long Way Down

5. září 2014 v 22:05 | Alex |  Reviews
Odkedy som pred pár mesiacmi dopozerala Breaking Bad, občas sa nájdem sedieť pred Google Images a civieť na fotky Aarona Paula a potom prišlo Need For Speed, kde hrá hlavú úlohu a ja som bola excited. Keďže sa článok nevolá Need For Speed, asi je pochopiteľné, že to nestálo za veľa, haha. Pripomenulo mi to mladé časy strávené pri Rýchlo a zbesilo a keďže túto sériu viem naspamäť, ľahko som uhádla, kto je vo filme ten zlý a kto umrie a kto s kým bude chodiť a ako to celé skončí (spoiler alert, pretekami medzi tým "dobrým" a "zlým!"). Hovoriť však budeme o Long Way Down, kde samozrejme nehrá nikto iný ako Aaron Paul lebo sue me, aj ja niekedy hľadím najskôr na obsadenie, až potom na to, o čo vlastne v spomínanom kinematografickom počine pôjde. Ale to robíme všetci, nie?

Film je natočený podľa rovnomenného románu Nicka Hornbyho. Dej netvorí iba jeden hlavný predstaviteľ, ale rovno štyria - skrachovaný televízny moderátor Martin (Pierce Brosnan), matka postihnutého syna Maureen (Toni Collette), prostoreká a strápená tínedžerka Jess (Imogen Poots) a neúspešný hudobník JJ, ktorý miesto hrania koncertov roznáša pizzu (Aaron Paul). Táto štvorica sa stretne počas silvestrovskej noci na streche jednej z najvyšších budov v Londýne, pričom všetci sú tam za rovnakým účelom a to ukončiť svoj život. Namiesto toho však uzavrú medzi sebou dohodu, že zostanú nažive minimálne do dňa svätého Valentína. A práve nocou, kedy sa malo všetko skončiť, sa ich spoločné dobrodružstvo začína.

Hoci nič prevratné a hlboké očakávať nemôžete, film je celkom príjmený na skrátenie dlhej chvíle so zaujímavým dejom. Počas neho sa postupne dozvedáme príbehy všetkých štyroch hrdinov, to, čo ich vlastne viedlo k uvažovaniu o samovražde a aj to, ako sa to s nimi nakoniec celé skončí. Dá sa to nazvať niečím drámou a komédiou a ktovie, možno aj vy sa po nej zamyslíte nad vlastným životom, ako to niekedy pri podobných filmoch býva. Oh, a ak máte úchylku na prízvuky (teda v prípade, že sa rozhodnete pozerať v originálnom znení) a londýnske prostredie, prídete si na svoje.

Life is looking up.

t w o

2. září 2014 v 18:10 | Mitchie (& Chloe) |  Well that's funny

We take a chance from time to time

1. září 2014 v 22:32 | Mitchie
Nazdars!
Koľko času prešlo, odkedy som sa naposledy ozvala v tejto rubrike? Asi tak milión. Milión času. Tak sa vám opäť ozývam, aj keď k nám na blog už chodí asi len... dvaja ľudia dokopy. Ja a Alex. A možno Elwie. Ale to nevadí, všetci máme svoje ups and downs, aj blogy majú, asi.
Okej tak ako vždy, poďme na to len tak informačne.
Vďakabohu už nepracujem v Gate, dnešným dňom som opäť nezamestnaná - čo mi pripomína, omg, musím ísť zaregistrovať sa na Úrad práce. To bola len taká sidenote pre mňa, ďakujem. :D
Dvadsiatehotretieho odlietam do Edinburghu, odtiaľ idem asi 25teho ráno do Glasgowa, a 25teho mi aj začínajú prvé povinné informačné úvodné prednášky. Omg. Stresujem už asi týždeň z toho.
A keď už sme pri tom, PREBOHA JA IDEM DO ŠKÓTSKA.
Ak si dobre pamätám, naposledy, keď som o tom písala, bolo to vo fáze -nemôžem tam ísť, bohužiaľ to nevyšlo-, tak teda, pre tých, čo nevedia, už sa to dostalo do fázy -som študentka Strathclyde univerzity-. Preboha. Hej. Tak to je asi najväčšia infoška, akú mám.
Potom druhé miesto má asi to, že deviateho mám skúšky v autoškole, tak na mňa môžete myslieť, keďže som sa ešte nezačala učiť teóriu a ešte stále neviem poriadne šoférovať, takže... hej.
A rozmýšľam, čo ešte mám nové, ale obávam sa, že sa v mojom živote nič prevratné nedeje, takže asi na túto nôtu by som aj ukončila tento článok. Možno niekedy, keď budem mať euforické stavy, tak vám napíšem, aký je život krásny, ale dnes to asi nebude. :D
Oh a jasné, veľa šťastia v škole, tí ktorí zajtra idete!! :)
Tak teda tootles,
Mitchie