Niall one-shot for Moma

14. února 2014 v 20:15 | Alex & Mitchie |  Requested
Autor: Alex & Mitchie
Námet: One Direction
Postavy: Moma Peters, Niall Horan
Info: Chalani nechajú Nialla na benzínovej pumpe a ten je nútený vrátiť sa do Londýna vlakom. Cesta je nudná, aspoň dovtedy, kým nespozná Momu.

Warning 15+

Poznámka: Poviedku sme písali Mome na meniny, tak len takto dodatočne by sme jej chceli zaželať všetko najlepšie. :) Bohužiaľ nás očividne veľmi nekopla múza, ale pobili sme sa s tým a čosi zo seba vydrapkali. :D A áno, ešte stále neznášame sexik. :D


Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, čo sa deje.
Že stojím na parkovisku pred benzínkou, ani poriadne neviem kde, a nevidím ani známky nášho tourbusu. Niečo také len tak ľahko neprehliadnete, verte mi. Niekoľkokrát som to celé prešiel dokola a moje zúfalstvo stále stúpalo, lebo to naozaj vyzeralo, že odišli bezo mňa. Že na mňa zabudli. Aj keď sa mi to nezdá, predsa len by si skôr či neskôr všimli, že im jeden z piatich chýba.
Určite bol za tým Louis. Jemu vždy napádali tie najhlúpejšie vtipy, stavím sa, že pokladal za vtipné nechať ma na parkovisku uprostred ničoho.
Jasné, že som so sebou nemal ani mobil, aby som niekomu zavolal.
Prvých dvadsať minút som sedel na obrubníku a dúfal, že každú chvíľu sa autobus objaví v diaľke, chalani z neho vystúpia a začnú sa dušovať, že to nebolo zámerné. Prípadne mi Liam povie, že to bol hlúpy nápad Louisa a keď si kdesi za Oxfordom všimli, že chýbam, okamžite sa vrátili.
Nič také sa samozrejme nestalo a keď som na pumpe bol už takmer pol hodinu, vybral som sa pešo povedľa koľajníc, dúfajúc, že čoskoro natrafím na železničnú stanicu.
Trvalo to síce vyše polhodiny, ale nakoniec sa mi tam podarilo dostať. Stanica bola plná ľudí a vedel som, že skôr či neskôr ma niekto spozná - naozaj som nepotreboval na druhý deň čítať články o tom, ako som bol stratený na vlakovej stanici v nejakom zapadákove. Nemal som ani chuť venovať úsmevy fanúšikom, ktorí sa mohli každú chvíľu prirútiť s prosbou, aby som sa s nimi odfotil, ale keďže som našťastie mal so sebou peňaženku, v jednom zo stánkov som si kúpil šiltovku a ignorujúc nápis na nej, ktorý hlásal I ♥ Nottingham som si ju nasadil, stiahol hlboko do čela a pre istotu som si cez ňu natiahol kapucňu, dúfajúc, že mi to pomôže zostať nepovšimnutý.
Najbližší vlak do Londýna mal odchod o sedem minút a teda som mal čo robiť, aby som si stihol kúpiť lístok a dostať sa na správne nástupište. Podarilo sa mi to len ochlp, do zaprataného vlaku som nastúpil, až keď už výpravca pískal na odchod.
"Pardon, prepáčte," ospravedlňoval som sa každému, cez koho som sa tisol na koniec vagónu a v duchu som sa modlil, aby nikto nespoznal môj hlas.
Našťastie tam bolo toľko ľudí, že všetci boli príliš zaneprázdnení tým, aby si našli nejaké miesto na sedenie či státie, že mi nikto nevenoval pozornosť. Napriek tomu som si zakaždým, keď na mňa niekto pozrel čo i len o sekundu dlhšie, nervózne naprával šiltovku a posúval ju nižšie, aby mi zakrývala oči.
Podarilo sa mi predrať sa až k poslednej štvorici sedačiek, ktoré boli samozrejme všetky obsadené, ale aspoň som sa mohol o jednu z nich oprieť. Pohľad som nasmeroval von oknom a v duchu som rátal sekundy a nadával na chalanov, že ma nechali na benzínke a teraz prejde hádam celá večnosť, kým sa dotrepem do Londýna. Len čo zbadám Louisa, prisahám, že sa mu pomstím.
Po nejakej dobe, čo ma už z pohybujúceho sa okolia začínala bolieť hlava, som znudene pozrel na štvorku sediacich ľudí podo mnou. Starší pán pri okne čítajúci noviny, pravdepodobne jeho manželka vedľa neho, ktorá si na kolenách rozložila pletenie a teraz šikovne narábala ihlicami, mladý chalan s veľkými slúchadlami na ušiach oproti a priamo podo mnou sedela akási brunetka - nevidel som jej do tváre ale podľa oblečenia som odhadoval, že bude približne v mojom veku. Nohy mala prekrížené cez seba, pohojdávala vo vzduchu pravým chodidlom, ktoré jej zdobila vysoká lodička a na stehne mala položený akýsi notes, do ktorého čosi zúrivo zapisovala. Zaostril som na papier a prvé slovo, čo som zbadal, bolo "klitoris".
Nebol som si istý, či som už natoľko unavený, že som blúznil, preto som pre istotu pozrel do jej notesa ešte raz - no naozaj to tam stálo, v spoločnosti ďalších podobných slov a po niekoľkých vetách som pochopil, že veľmi farbisto opisuje sexuálnu scénu. Okamžite som dvihol hlavu a poobzeral sa, či sa nedíva aj niekto iný, každý okolo mňa však vyzeral príliš zaujatý vlastnou činnosťou. Nenápadne som sa teda nahol o kúsok bližšie, aby som mohol pokračovať v čítaní. Možno to bolo čudné, ale aspoň som si mal čím skrátiť cestu, nie? Okrem toho to vyzeralo, že dievča je príliš zabrané do písania, aby si všímalo, čo sa deje okolo.
Keďže som ale cez ňu nedovidel na spodnú časť papiera, musel som sa trochu nahnúť, ak som chcel scénu dočítať do konca - a v tom momente som teda naozaj chcel. Ako som sa tak nenápadne nakláňal a čítal si tú verziu Päťdesiat odtieňov sivej od nezávislej autorky vedľa mňa, účinok slov a mojej bujnej predstavivosti akosi začal pôsobiť aj na iné časti môjho ja ako len tú, ktorá chcela zahnať nudu. Zrazu mi bolo akosi horúco a v nohaviciach som pocítil známy tlak - rýchlo som teda posunul panvu, aby som si hrču zakryl sedačkou, ale popri tom pohybe sa mi podarilo obtrieť sa rozkrokom o plece dievčaťa. Tá sa samozrejme otočila, v domnení, že ju niekto chce osloviť a ja som rýchlo uhol pohľadom z jej notesa a zaujato sa znova zahľadel von oknom.
Bože, prosím, nech si nevšimla, že jej to čítam.
Prosím.
Prosím, nech sa opäť otočí.
Hlavne nech ma nespozná.
Keďže som uprene sledoval stromy za oknom, nevidel som, čo robí, či hľadí na mňa alebo sa vrátila k svojmu písaniu. So zaťatými zubami som vydržal nepohnúť sa a dúfal som, že môj malý problém nebol natoľko viditeľný, aby si ho všimla ona či ktokoľvek iný. Keď sa mi zdalo, že je vhodný čas skontrolovať situáciu, opatrne som pozrel dolu, dúfajúc, že ju opäť nájdem sklonenú nad papierom, ako píše ďalej a ja môžem nenápadne čítať, ako jej príbeh bude pokračovať, skôr ako odídem kamsi na toaletu, lebo som vedel, že o chvíľu nebudem mať veľa možností. Môj plán však zlyhal hneď na začiatku, lebo sa moje oči stretli s tými jej. Nepovedala nič, zrejme čakala, že sa ozvem prvý a keď som sa už-už nadychoval, že sa ospravedlním, predbehla ma.
"Nie si ty-..." Skôr, ako to dokončila, prudko som pokrútil hlavou.
"Určite nie."
"Ale vyzeráš ako..." protestovala.
"S niekým si ma mýliš."
Opäť otvorila ústa, že niečo povie, tak som sa ozval skôr, než by ma mohla prezradiť.
"Roger, teší ma," vystrel som k nej ruku a ona mi ňou váhavo potriasla.
"Moma," predstavila sa, pričom v jej zelenohnedých očiach sa stále zračili pochybnosti. Vyzerala celkom roztomilo, keď sa tak mračila, zvažujúc, či predsa len nie som ten Niall Horan a nemohol som sa ubrániť predstave, ako jej malá dlaň putuje mojím telom, presne ako to opisovala v tom svojom zošite.
"Ospravedlň ma," povedal som rýchlo, lebo som si bol istý, že tam viac nevydržím len tak stáť bez pohnutia. Bolo mi jedno, čo si Moma o tom bude myslieť, lebo jej zrejme dôjde, kam a prečo odchádzam. Ani náhodou mi však nenapadlo, že pôjde za mnou - aspoň pokým som sa nedostal na chodbu pred dvere s označením toalety a nepocítil na pleci jej ruku.
Otočil som sa k nej, na perách otázka, čo potrebuje, ale predbehla ma svojím presvedčeným: "Si to ty."
Jej dotyky, pohľad a tie kurva sexy lodičky celkom určite mojej situácii nepomohli, akurát ju zhoršovali a mimovoľne som zo seba dostal akési utrápené zaskučanie. Napadlo mi, že si musí myslieť, že sa mi už naozaj dá cikať a pustí ma, ale jej zrak skĺzol k môjmu rozkroku a na tvári sa jej rozhostil zmyselný úškrn.
"Ja-..." začal som, že to nejako vysvetlím. Už som videl tie titulky v zajtrajšom bulvári "Niall Horan opäť zúrivo masturbuje", ale nedala mi šancu. Ruku z môjho pleca presunula na dvere za mnou, pričom sa ku mne nahla tak blízko, že som jej telo cítil na tom svojom a vôňa jej vlasov mi dráždila zmysly. V nasledujúcej sekunde otvorila dvere a vtlačila ma dnu.
Nestihol som si ani uvedomiť malý priestor, v ktorom sme sa nachádzali, ani to, ako to tam vyzeralo. Nedala mi šancu, jej prsty sa roztancovali po mojej hrudi, keď sa rýchlo pokúšala rozopnúť zips mojej mikiny a stiahnuť mi ju z pliec. Ja som sa zároveň snažil zbaviť jej svetra, ale nakoniec sme pochopili, že na to musíme ísť postupne a tak som ju s tlmeným smiechom nechal, nech mi vyzlečie mikinu spolu s tričkom - pričom šiltovka mi spadla z hlavy aj sama - a až potom mi pomohla s jej svetrom.
"Páčil sa ti môj príbeh?" spýtala sa s úškrnom na perách, zatiaľ čo prsty presunula na môj rázporok a jedným pohybom mi rozopla nohavice. Zmohol som sa len na akési prikývnutie.
V bozku, ktorý mi hneď nato vtisla, som cítil, ako sa uškŕňa. Hravo mi vzala spodnú peru medzi zuby, čo ma prinútilo vydrať zo seba ďalšie zaskučanie a prudko som spravil krok vpred, pričom som ju pritisol na stenu záchodov a nechal nohavice, nech mi pri tomto pohybe spadnú samé a potom som z nich vystúpil, zatiaľ čo som jej zanechával lačné bozky po celej dĺžke krku a skončil až pri kľúčnej kosti. Moma mi prstami vliezla do vlasov a silno stisla, keď som ju zbavil podprsenky a pravou rukou nešetrne stlačil jej prsník.
"Niall," zaskučala, ale ja som s úsmevom pokrútil hlavou.
"Roger, zabudla si?" zamrmlal som, prsty zasunul pod lem jej nohavičiek a pomalými pohybmi jej ich stiahol.
Nedal som jej možnosť ďalej to okomentovať, no bol som si istý, že iného ako vzdychov by som sa od nej nedočkal. Páčilo sa mi, že som dokázal vziať jej z úst slová, napriek tomu, že vyzerala, že vždy mala poruke nejakú poznámku. Vedel som však, že napriek hluku, ktorý vlak vydával, by sme sa mali snažiť byť potichšie v prípade, že by niekto šiel okolo - a okrem toho to bol aj dôvod pre mňa, prečo pritisnúť pery späť na tie jej. Jednou rukou som ju držal okolo pása, zatiaľ čo ona sa pokúšala opätovať môj zúrivý bozk a druhú som opatrne nechal kĺzať sa po jej stehne, až kým som sa nedostal tam, kde som vedel, že ma chce cítiť najviac. Opäť sa zmohla len na hlasné vzdychnutie, ako som ju dráždil ukazovákom a keď sa znova obrátila na vyslovenie môjho mena, ako prosbu, aby som ju zbavil toho mučivého čakania, neubránil som sa úškrnu a konečne som si dal dole aj boxerky, ktoré ma doteraz obmedzovali. Moma zašla rukou k môjmu rozkroku a pevne ma chytila, čo ma donútilo zalapať po dychu.
Aj tým mi dávala najavo, že už ju nebaví čakať, rozhodol som sa teda, že už ju nebudem ďalej provokovať. Okrem toho som to potreboval rovnako ako ona. Nechal som ju teda, aby ma voviedla do svojho vnútra a len som sa s tichým povzdychom pohol proti jej panve. Zdalo sa, že je netrpezlivejšia ako ja, lebo jednu nohu si zakvačila pod moje kolená, čím spôsobila, že som padol dopredu a prakticky sa s ňou zrazil.
"Dočerta," zaklial som potichu a ona ma jemne uhryzla do pleca, čo som pochopil ako signál, že sa jej to páči, ale stále nemá dosť.
Napravil som sa na nohách tak, aby som k nej mal lepší prístup a stále zapretý o dvere oproti, vošiel som do nej celou svojou dĺžkou. Dvihla hlavu a pozrela mi do očí, jej plytký dych sa odrážal na mojich perách a jej pohľad bol natoľko žiadostivý, že som sa nedokázal ovládať. Nespúšťajúc z nej zrak som pravidelne prirážal, bolo to akoby sme nadviazali okrem toho fyzického aj akési psychické spojenie. Doslova neopísateľné.
Netuším, ako dlho sme tam boli, naše vzdychy sa navzájom miešali ako sme hľadali spoločný rytmus, ale pripadalo mi to ako celá večnosť. Potom som v jednej chvíli vedel, že dosahujem vrchol, známy pocit kdesi v žalúdku tomu nasvedčoval. Radšej som pritisol pery do medzery nad jej kľúčnou kosťou, aby som utlmil akékoľvek zvuky, keď sa moje telo naplo a ona mi rukami pomaly prechádzala po chrbte, akoby sa snažila ma upokojiť.
Vydýchaval som sa do jej voňavého krku, ona ma neprestávala hladiť a hlavu si oprela o tú moju, rovnako rýchlo lapajúc po dychu, ako ja. Prerušilo nás až hlásenie, že ďalšia zastávka je Oxford, načo ma Moma rýchlo odtisla od seba a začala sa chvatne obliekať.
"To už vystupuješ?" spýtal som sa trochu sklamane.
"Mrzí ma to," usmiala sa na mňa ospravedlňujúco, keď si napravila sveter.
"To je v poriadku," mykol som plecom, lebo som celkom nevedel, ako zareagovať. Zohol som sa teda, aby som pozbieral svoje veci.
"Ale bola to najlepšia cesta vlakom, akú som doteraz zažila," uškrnula sa na mňa, keď sa otočila od špinavého zrkadla, snažiac sa upraviť si vlasy, "Roger."
Teraz som sa musel usmiať aj ja. "Máš pravdu, nebola najhoršia."
A keď som ju sledoval, ako otvára dvere a odchádza, napadlo mi, že sa nakoniec Louisovi budem musieť poďakovať, že ma na tej benzínke nechal.
 

26 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Moma. Moma. | 14. února 2014 v 22:30 | Reagovat

Milujem vas, zeny :3
Ste uzasne a milujem vas seksik. Vazne nechapem, preco ho tak nerady pisete, wtf. Hrozne moc vam dakujem za blahozelanie (mimochodom, k meninam, nie k narodeninam, je mi jasne ze je to len preklep :D) a za dokonalu poviedku so sexy lodickami a este viac sexy Rogerom Horanom v hlavnej ulohe. No a myslim ze by som si napisala aj o dalsiu poviedku na zelanie ale mam taky zly pocit ze ste uzavreli komentare fnuk fnuk nebude dalsi seksik Moma, zmier sa s tym.
No a teraz si tuto megamrtehot poviedku idem precitat znova, lebo mi to dnes uz dvakrat nestacilo ! <3

2 Damie Damie | Web | 15. února 2014 v 9:27 | Reagovat

Čítala som tak nad ránom v telefóne, lebo niekto mi vobec nenapísal, že vobec túto poviedku už zverejnil, že Mitchie? :D Ale proste... nie že by som si tam predstavovala miesto Rogera Harry a namiesto Momy seba, vobec nie.
Každopádne, ja vobec neviem, prečo nemáte vy dve rady sexík. Šak vám to tak krásne ide opisovať, len kebyže je tam ten šourek, tak by to bolo ešte lepšie.
A teraz vážne... zase ste sa raz ukázali a proste prišli s originálnym nápadom pre jednodielnu poviedku, ktorá by mňa nikdy nenapadla. Možno preto, že bola celkom veselá :D Moma sa tu vobec nezdala, že si Rogera vtiahla takto do malej miestnostky :D A to s tým, že písala sexuálny príbeh? :D Úplne ste tu vystihli celú Momu :D

3 bebs bebs | 15. února 2014 v 9:57 | Reagovat

Ja nechapem, co sa vam furt nepaci, ved je to dokonale, vsetky opisy, vsetky slova su presne tam, kde maju byt, nic nie je prehnane, no nie je to ani zdaleka odflaknuta robota. Mit einem Wort (hej uz mi ta idiotska necina lezie krkom, ale je to az tak odporny jazyk, ze sa mi az zacina pacit a desi ma to) - je to perfektne.

4 Roxy Blue Roxy Blue | 15. února 2014 v 20:20 | Reagovat

roger the clitoris savior

prvú polovicu ma tu klátilo od smiechu a skončila som pri "Niall Horan opäť zúrivo masturbuje"
čosi

5 Janelle Janelle | Web | 15. února 2014 v 22:19 | Reagovat

:D :D :D titulok v novinách ... čosi
:D
Páčilo sa mi najviac ako Moma odišla s tým, že už musí vystupovať :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama