The London Diaries

10. srpna 2013 v 23:42 | Alex & Mitchie |  Milex píšu
Čauko kakauko! (Okej, uznávam, ten pozdrav som ukradla od Elwie, ale je tak strašne krásny, že ho chcem používať odteraz až navždy.)
Možno viete, možno nie, že momentálne sme v Londýne, a už sme tu tri týždne a ešte stále sme nenapísali žiaden článok o tom, ako sa tu máme, hanba nám, vieme. Ale buď sa nám nechcelo, alebo... sa nám nechcelo. Hanba nám. Ale viacerí z vás nás žiadali, aby sme o našom pobyte napísali pár riadkov, tak sme sa k tomu konečne donútili. Takže tu máte tých pár riadkov.
Dobre, teraz som sa notebooku zmocnila ja (Mitchie) a rada by som podotkla, že skutočný dôvod, prečo sme nenapísali článok je, že ja som to nedovolila. Pár dní po tom, ako sme prišli, Alex vraví, poďme napísať článok, a ja na to že, nieee, napíšeme ho, keď budeme mať prácu, a ona že no dobre. A potom sa nám obom črtala práca. Alex v McDonalde, mne v Nando's. A rovnako sa črtal aj článok. Alex mala pohovor v McDonalde v utorok, ja som mala v utorok trial shift v Nando's. Dve hodiny som robila hostesku - vítala som hostí, usmievala sa na nich, pýtala sa ich, koľkí sú, našla im voľný stôl (čo bol problém, lebo som robila na obed a skoro nikdy nebol voľný stôl), potom im s úsmevom ďakovala za návštevu a rozlúčila sa s nimi. A upratovala stoly. A umývala ich. A pýtala sa jediacich ľudí, či je everything okay with their order a či is there anything else I can do for you. A úprimne, bolo to super, bola to sranda, všetci boli milí, usmievali sa na mňa, chlapi na mňa žmurkali, všetci sa ma niečo pýtali, cítila som sa dôležito... a kupodivu, šťastne. Naozaj úprimne šťastne. A po mojej dvojhodinovej šichte mi manažér vraví že super, super, super, asi 10x mi zopakoval, že som bola super, a že sa porozpráva s ostatnými a zavolá mi. A najedla som sa na ich účet, yum. Oh a jasné, potom mi volal a ešte raz mi zopakoval že som bola super... a že bohužel ma nemôže zobrať, keď som tu len na mesiac, lebo v Nando's je dlhý tréning a blablabla. A takto zmizlo všetko moje šťastie. A nechám zase rozprávať Alex, lebo som práve napísala celý tisícslovný odsek o dvoch hodinách v Nando's omg.
Okej, možno som vás chcela ušetriť tej depresívnosti, ktorá visí nad celým týmto výletom, ale keď to Mitchie už začala, čo si budeme klamať, občas som sa aj ja cítila riadne napiču (prepáčte mi ten výraz) a preklínala som celý Londýn. Totiž pohovor v McDonalde bol super, Pedram z Iraku sa mňa a ešte dvoch černochov, chalana zo Somálska, ktorého meno som zabudla a dievčaťa Melissy, ktorá bola fakt pekná, pýtal odkiaľ sme, čo radi robíme vo voľnom čase, čo študujeme a blabla, rozprával nám, ako keď on prišiel do Londýna prvý raz, začínal ako crew member v McDonalde, teraz robí manažéra neviem čoho a aké je ľahké dostať sa z nízkej pozície na vyššiu a blablabla viete. A potom zadrel, že nám dá do dvoch týždňov vedieť, či nás berie a ja som si pomyslela lol Pedram si vtipný, z čoho mám akože žiť tie dva týždne, z pocitu šťastia, že možno budem pracovať v McDonalde? Takže celý McDonald padol, a aby toho nebolo málo, ešte v ten deň večer mi od nich prišiel mail, že sorry, kindly fuck off. Teda, neboli tam slová fuck off, ale chápeme sa. No a myslím, že to bol taký ten bod, kedy sme si obe povedali, že čakať na to, kým nám nejaký manažér odniekiaľ možno zavolá sa neoplatí, a že z toho pocitu šťastia naozaj dlho nevyžijeme, vlastne nevyžijeme z ničoho, len z peňazí, ale na peniaze potrebujete prácu, chápeme sa? Takže to bola tá napiču stránka tohto výletu. Ale nemôžem povedať, že bol celý negatívny, napríklad sme prvý raz jedli poptarts, ktoré sú úplne najlepšie na svete a to je jednoznačne pozitívne. Taktiež sme stretli niekoľko lások nášho života, ako napríklad spolubývajúceho Viktora, ktorý má frajerku, ktorá len čo na nás Viktor prehovorí, sa hneď musí ozvať, aby sa na seba upozornila, alebo Truhlíka, ktorý má asi 50 rokov a všade bol, všetko počul a všetko vie a čo nevie, tak aj to vie lepšie ako všetci ostatní, alebo Jody, frajer Alex, ktorý pracuje v KFC a má asi 150 cm, alebo môj černošský frajer, ktorého som stretla keď som raz bola sama v meste a oslovil ma, že chce byť môj kamarát (túto story vám musím rozpísať lol).
Šla som po Stratforde, hľadajúc Primark, kde som chcela vrátiť topánky (ktoré som si kúpila v Primarku na Oxforde a vracala som ich v inej štvrti, takže nie, nie je čudné, že som nevedela, kde ten obchod je) a na ceste ktoviekam, so slúchadlami v ušiach, som si všimla, že týpek vedľa mňa mi čosi hovorí. Tak si dávam slúchadlá dole.
Ja: "I'm sorry?"
On: "I said I like your hat."
Ja: "Aw thank you!"
On: "Yeah it's cool. I'd like to be your friend. You're really tall, how tall are you?"
Ja: "I'm one foot, um...."
On: "One foot?"
Ja: "Oh, 5 foot... eleven."
On: "Do you play basketball?"
Ja: "Nope."
On: "Why?"
Ja: "I don't know...?"
On: "You're really pretty. I'd like to be your friend."
Ja: "...I have a boyfriend, sorry."
On: "Oh really?"
Ja: "Yeah."
On: "Are you sure?"
Ja: "Yes."
On: "Well we can be just friends, right?"
Ja: ... "Do you know where Primark is?"
On: "Yeah, it's in Westfield."
Ja: "Oh, the shopping centre?"
On: "Yes, not this one, the other one. Do you want me to walk you? Would you mind?"
Ja: "Sure, you can walk me!"
A tak sme šli spolu. A rozprávali sa. A okrem iného mi povedal, že keď sa ma pýtal, či môžeme byť kamoši, tak že som mu nemusela vravieť, že mám boyfrienda, lebo že to predsa nemuselo necessarily mean že by sme spolu mali chodiť. Že predsa môžeme byť kamoši. A ja na to, že neviem, či to tak chodí, že ahoj, budeme kamoši? Jasné, buďme kamoši! A on na to že ako inak by to predsa chodilo. A vtedy som si uvedomila, že je naozaj super, milý a vtipný a zlatý a potom som aj začala ľutovať, že som ovplyvnená všetkými tými weirdami, ktorí ťa oslovujú a otravujú, lebo som mohla mať svojho prvého skutočného londýnskeho černošského kamaráta. Bohužel, no, nemala som ho odfajčiť, keď sme sa lúčili, len mi povedal, že ma rád spoznal a že mám take care a tak sa skončil celý náš friendship. FňuQ.
Dobre, späť k veciam, ktoré sme si odtiaľto odniesli. A opäť prenechávam slovo Alex.
Ja som práve stratila niť myšlienok, takže vôbec neviem, ako pokračovať, takže ak vety moje zmysel dávať nebudú, alebo slovosled čudný bude, nedivte sa (to som tak napísala naschvál... nemám dysortografiu ani nič také. LOL OMG čau Elwie, interný vtip, interný vtip! Dysortografia je neschopnosť písať gramaticky správne, ak by ste náhodou nevedeli, stavím sa, že Mitchie by vám povedala, že mám jej začínajúcu formu alebo čo).
Dobre, kedy som od londýnskych zážitkov prešla k poruchám písania?
Londýn, Londýn, Londýn, to je to, o čom tu hovoríme, prepáčte, už sa budem snažiť neodbočiť. Keď už Mitchie spomenula to KFC, máme ho hneď za rohom, preto sme tam prakticky každý deň a ako Mitchie dnes povedala: "Mne už je trápne tam stále chodiť."... tak musím povedať, že aj mne trochu. :D :D Ale akonáhle tam je môj frajer Jody, ktorý má asi 150cm a možno tak 16 rokov, tak to samozrejme stojí za to. Napriek tomu, že sme sa nikdy nerozprávali. Ale stále to je môj frajer, dobre?!
Čo sa týka domu, v ktorom bývame, tak si pamätám môj prvotný šok z toho, aké je všetko špinavé/popraskané/zlomené/inak poškodené, napríklad okno na našej izbe zalepené izolačkou alebo trúba, ktorú musíte zapínať špeciálnou kombináciou všetkých tlačidiel na nej, ale po tých troch týždňoch si zvyknete, dokonca aj na to, že v dome počuť každý jeden krok alebo akýkoľvek iný pohyb, či už na schodoch, alebo na posteli (ktorá je kapitola sama o sebe, lebo cítiť každú pružinku v matraci).
Dobre, opäť je tu Mitchie a smejem sa jak blázen na tom, ako Alexander dokonale opísal náš dom. A úprimne, tento článok je už sakra dlhý a asi by sme ho už aj mohli ukončiť, lebo komu sa to chce čítať, že. No nikomu.
Tak ďakujeme, ak ste to prečítali až do konca. Ste super. A tešíme sa domov. Ozaj, to sme nespomínali, ideme domov v stredu 14teho. Autobusom, lebo ten je lacnejší ako letenky, lol. Tak sa vidíme, Slovensko. Zatím čusky.

P.S. Celý tento článok sme si vymysleli, aby ste nám príliš nezávideli, že si užívame denné dávky divokého sexu s Harrym a Liamom. Cmuk, pá.

I'd rather attempt to do something great and fail than to attempt to do nothing and succeed.
Alex & Mitchie
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rammy_s rammy_s | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 0:29 | Reagovat

Chtěla bych být vy. (Ha ha, byla bych schyzofrenik, to je super.) Londýn? Yes please. Nando's? Yes please. (Ne vážně, stačilo by mi tam strávit jenom pět hodin a můj malý mozeček by byl zase happy jak DVA grapy - schyzofrenie je tu zase.) McDonald? Yes please.:D Každodenní dávka divokého sexu s Liamem a Harrym? Ne, že bych ráda podváděla (ale stejně jsem schyzofrenik, tak co), ale YES PLEASE!
Vždycky jsem chtěla mít černého kamaráda... Z Londýnské ulice. Musí být megamind a trošku heart attack, když si jdete po ulici, drandíte si tam sluchátka a najednou si všimnete černocha, který s vámi vede dialog, aniž byste o tom věděli. Co máte proti "Budeme kamarádi? - Pojďme být kamarádi!"!? To je ta největší švanda na světě kamarádů a retardérů. Nejlepší je, když se vám tohle stane se samotnou Demi Lovato. Nezáviďte, Dem je skvělá kamarádka na povídání, při kterém jedna té druhé nerozumíme. (Samozřejmě, že se znám osobně se Demi Lovato, je to moje sestra.)
Absolutní závist. Doufám, že si rozumíme. Nerozumíme? Jednoduché vysvětlení: Liama a Harryho mi půjčíte, hned zítra mi je pošlete poštou. (Třeba se mi vejdou i do schránky, která se neustále otvírá. Doufám, že neodletí stejně jako to všechno důležité, co tam mělo být. Jsou tam ale i naprosto nedůležité věci. Složenky a upomínky.)

2 Elwie Elwie | Web | 11. srpna 2013 v 12:31 | Reagovat

Na tento článok som sa tešila, aj keď som teda väčšinu už vedela... fakt je mi ľúto aj za vás to, že ste si nenašli to kvôli čomu ste tam išli a to robotu... ale tak vidíte, aspoň máte leto plné zážitkov na ktoré nezabudnete ;)
Alex, som rada, že som ten článok rozlúštila aj napriek tvojej londýnskej dysordfghgrafii :D teším sa, potom urobíme welcome párty ;)

3 Lexi Lexi | Web | 11. srpna 2013 v 22:32 | Reagovat

Ja som vedela že tam máte sexy Britov bna trtkanie .33 som na vás pyšná :) takže praca nakoniec vobe žiadna ? :O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama