Listopad 2012

Terry McDermott vs. Casey Muessigmann - Carry on My Wayward Son (The Voice USA)

26. listopadu 2012 v 20:46 | Alex
Nebudem klamať, jediný dôvod, prečo som si na nete začala hľadať časti amerického Hlasu, alebo The Voice (isto si tú spevácku súťaž pamätáte keď šla v telke, bola tam Dara a Rytmus a ešte niekto ďalší, ale celkom ma to nebavilo) je Adam Levine, lebo ho MILUJEM, ale potom som zistila, že aj Blake Shelton (to je ten druhý týpek tam v porote... nie ten veľký černoch, ten druhý) je úplne awesome a s Adamom spoločne sú úplne awesome, a nejako som sa rozbehla. :D Každopádne som si pozerala tie videá z poslednej série a väčšina tých spevákov je fakt super (a Adam a Blake sú super) no a toto si prehrávam už asi ôsmy raz dokola, lebo je song Carry on My Wayward Son od skupiny Kansas, ale ak pozerávate Supernatural, tak ten song skôr poznáte odtiaľ. No a dvaja týpkovia z Blakeovho tímu si ten song zaspievali spolu v jednom z tých rozstrelov a je to super, a tak. A tie komenty pod videom na youtube sú úplne super, že "Supernatural fans, assemble!" alebo "THE ROAD SO FAR" a tak, to by bolo asi všetko. :D Okrem toho som napísala článok po 100 rokov zase, woo.


It's only change, it's only everything I know

4. listopadu 2012 v 13:04 | Mitchie
Tak dlho som sa neozvala, že už ani neviem, ako sa tieto články píšu. Ah well, budem improvizovať. :D
Už nejaký čas som si vyčítala, že som stále nenapísala o tom, ako sa mám na novej škole a vôbec, ale viete ako, napriek tomu, že mám dve/tri hodiny denne a potom až do noci voľno, nejak si nikdy neviem nájsť čas na to, že by som napísala článok sem alebo na oned-fans. A neznášam sa za to, ale tak čo, zabijem sa?! :D
No ale k veci! Čo sa týka internátu, zo začiatku som bola dosť vystresovaná, ak si pamätáte môj posledný článok, sami viete. :D No ale mám úplne najlepšie spolubývajúce na svete, jedna je dokonca moja spolužiačka, čiže sme v jednom kuse spolu a už len čakám, kedy si začneme liezť na nervy, ale nejako to neprichádza stále. No a druhá je o 3 roky staršia, vo veľa veciach je úplne ako ja (alebo ja som ako ona?), čiže máme megavea vecí spoločných, čiže si rozumieme a robí v rádiu, takže je ešte aj cool! :D
No ale prvý mesiac to napriek všetkému bolo strašné. Viac-menej som bola v jednom kuse smutná a cítila sa sama a viete, chýbali mi kamoši zo Žiliny... (Úplne bytostne mi chýbajú niektorí ľudia, s ktorými som sa doteraz stretávala každý deň a teraz ich môžem vidieť 3x do mesiaca, neviete si predstaviť, aké je to hrozné...) Totiž, hoci som si tam našla zopár priateľov, nebolo to ono, a hlavne to, že keď vám je zle, tak to ani nemáte komu poriadne povedať... a tak, no, nebolo mi hej. Ale buď som si už na to zvykla, alebo to už jednoducho tak nepociťujem. :D Každopádne, už nie som v jednom kuse zdeptaná. :D Nie som ani šťastná, ale je to fajn.
Čo je ale... zaujímavé (?), je, že každý vraví, aká je vysoká úžasná a aká je to super zmena a neviem čo, a pritom úplne všetci moji bývalí spolužiaci sa sťažujú, aké je to hrozné. :D A to aj chalani, ktorí väčšinou majú všetko na háku. Nechcem vás strašiť alebo čo, ale buďte pripravení. :D Ale samozrejme, má to aj svetlé stránky, nebyť pod dozorom rodičov je super, aj pre takých ľudí, ktorí nechodia každý večer na žúrku a o piatej ráno opití domov, lebo, predsa len, je to taký oddych. Neviem teda ako vy, ale mne už po takom dlhom čase trošku rodičia liezli na nervy, hoci ich mám rada aj všetko, ale proste... viete ako. Rodičia. :D
No a čo sa školy týka, tak z tej mám trošku depku, lebo netuším, čo s ňou môžem robiť v budúcnosti. Chápete, vyštudujem, a čo potom? Proste netuším, aké má môj obor uplatnenie, lebo som to nikde ani nenašla. Takže fasa. :D Ale už mám uprostred zápočtového obdobia a štyri už mám za sebou, dva ma ešte čakajú, no ale tri už mám aj vyhodnotené a viete čo? Normálne že mám dve A-čka a sama nechápem, ako sa mi to podarilo, ešte čo som čítala ostatných na Facebooku ako sa sťažujú na to, koľko majú bodov, normálne som sa cítila ako génius. :D Možno aj som, ktovie. :D No ale spolužiakov mám super mega úžasných a spolužiačky som niektoré zozačiatku veľmi nemusela, ale keď sme sa spoznali, zistila som, že sú skvelé a joj, dnes odchádzam z domu a teším sa! :D
No ale verte mi, že vysoká mení ľudí. Fakt. Najprv som si to vôbec neuvedomovala, ale takto s odstupom vidím, že nie som tá stará Mitchie, čo kedysi... nemyslite si, že som sa zmenila na nejakého grázla alebo čo. :D Nič také, ale dúfam, že sa časom nezmením k horšiemu, lebo na intráku sa mi tak zdá, že sú všetci rovnakí - každý deň opití, s každým sa riešia a podobne... a tak dopadnúť nechcem.
Oh a lámem srdcia jedno za druhým. :D Neviem, ako sa to stalo, ale ocitla som sa v parallel universe, kde ma chlapci chcú a volajú na rande a ja nikoho nechcem a všetkých odmietam a je to strašné, pretože joj, najradšej by som všetkých mala rada a robila ich šťastnými, ale žiaľ... :D No a tak.
Tak ja pomaly pôjdem. Ďakujem za vašu pozornosť. :D

I know I'm a mess and I wanna be someone, someone that I'd like better.
Tootles,
Mitchie

Nedotknuteľní / Intouchables

1. listopadu 2012 v 18:32 | Alex |  Reviews
Alex napísala článok!
Dobre, úvodné tešenie sa je za nami, teraz k veci. :D
Už si ani nepamätám, kedy som naposledy videla nejaký film (ak nerátam 300, ale to bolo v rámci prípravy na hodiny dejepisu), ale minulý týždeň sme boli zo školy v kine na film Nedotknuteľní, alebo Intouchables a bol super, tak mi napadlo, že vám ho odporučím.

Hlavným hrdinom je boháč Philippe, ktorý je ochrnutý a teda odkázaný na pomoc druhých. Za svojho opatrovateľa si vyberie Drissa, chalana z predmestia, ktorý pochádza zo slabších pomerov a nedávno odišiel z väzenia. Postupne sa však spriatelia napriek tomu, že sú úplne odlišní a to často vedie k zábavným situáciam. Film je vraj druhým najnavštevovanejším francúzskym filmom vôbec. A nie je americký! :D A je skvelý, taký ľudský, a vôbec nie taký strašne na city útočiaci, vtipný (väčšinu som sa smiala) a aj dojemný a proste dobrý, na čsfd.cz má 92 percent, takže si ho pozrite!