baj baj baj

19. června 2015 v 19:36 | Alex & Mitchie |  O blogu
Ak ste jedným z tých 15 ľudí, čo dnes tento blog navštívili, alebo ste sem zavítali včera či niekedy za posledné týždne, určite ste si všimli nulovú aktivitu na blogu. Tak to bolo už niekoľkokrát, no teraz je to definitívne. Aktivita sa už nezlepší, blog už nebude aktívny. Možno teraz mávnete rukou, lebo ste si spomenuli na náš nedávny odchod z blogu a následný návrat, ale tentokrát si nerobíme srandu. Naozaj. Naozaj nie. :D Ja by som tu už asi ani nič nepridala, no Mitchie mi povedala, že chce napísať rozlúčkový článok a ja jej dávam za pravdu, náš dlhoročný blog si zaslúži ísť do blogového dôchodku s gráciou.
Ono sa zdá, že odchádzame len tak bez emócií, ale to bude tým, že nekončíme s blogovaním úplne. Nedávno sme sa tak rozprávali, aké typy článkov by sme chceli pridávať a nezdalo sa nám to vhodné pridávať sem na strč sa, a tak sme si založili nový blog. Plánovali sme sa k nemu stavať zodpovednejšie, než k tomuto, kde sme pridávali hocijakú blbosť, aj keď vám neviem povedať, či to tak aj zostane. V každom prípade, budeme rady, ak nás prídete niekedy navštíviť na

http://alexmitchie.blogspot.co.uk/


Tuto už nebude pribúdať nič, dokonca ani len poviedky. Ak ste patrili medzi našich verných čitateľov, nie je dôvod teraz zúfať, lebo predsa máme tiež Wattpad, na ktorý stále chodíme a na ktorý budeme pridávať všetko, čo napíšeme, ak niečo napíšeme. (Úprimne, máme vymyslené asi tri poviedky a už sa na ne chystáme niekoľko mesiacov, ale ktovie, ako to zas dopadne lol, takže nechcem vám dávať falošné nádeje, ale v každom prípade, ja mám momentálne rozpísané pokračovanie k It's a Match, ktoré tiež nájdete na Wattpade). (A ak si náhodou niekto z vás položil otázku, čo bude so Zatvorenými dverami, ktoré sa vždy tešili u vás obľube, tak sa nebojte, aj tie budú pokračovať na novom blogu, alebo na Wattpade, alebo na oboch, alebo proste niekde ich určite nájdete. :D)
Už by som asi len dodala, že sme vám veľmi vďačné za to, že ste to tu s nami vydržali, že ste blog navštevovali, čítali články, hlasovali v anketách, písali komentáre, jednoducho za všetko, lebo bez vás by sme to tu určite tak dlho nevydržali. Ak v tom plánujete zotrvať, opätovne vás odkazujem na náš nový blog, wattpad, nájdete nás tiež na facebooku a asku. Zbohom ostávajte!
Alex & Mitchie
 

Paloma Faith - Only Love Can Hurt Like This (stripped version)

6. května 2015 v 23:52 | Mitchie |  Songs
Čo je lepšie v deň ako bol tento? Keď máte nervy kvôli skúškam, stresujete, že nič nestíhate, neznášate samú seba za to, že ste sa do toho nedokázali prinútiť skôr, nechápete nič z prezentácií od profesorov, vonku prší, cítite sa osamelá a nemilovaná a začínajú sa vás chytať stavy, čo preboha budete robiť o pár mesiacov, keď sa opäť vrátite a nikto z vašich kamarátov tu nebude. Kde budete bývať, s kým budete bývať, ako si zase začnete budovať vzťahy a či vôbec ešte nájdete takých skvelých ľudí ako sú títo. Či je pravda že bol ten najúžasnejší muž akého ste kedy stretli, napriek jeho zlým vlastnostiam a faktu, že to nevyšlo, a čo sa vlastne stalo, a či niekedy stretnete niekoho, koho budete obdivovať viac. Ok, tuším som to mohla písať v ja-osobe, lebo tuším 90% z týchto prípadov je aplikovateľných asi len na mňa z nás štyroch, čo tu k nám na blog chodia.
V každom prípade som len chcela povedať, že v deň ako je tento sa táto pieseň hodila najviac na svete. Milujem jej hlas (a vlasy omg) a mám zimomriavky.


10 things i wish i would fully realise

30. dubna 2015 v 17:22 | Mitchie |  Mitchie píše
1. it's okay to be new to things, to be unsure of what you're doing. even the people that seem confident at what they're doing were new to this once.

2. don't wish to be anybody else than you. nobody is perfect. you're you, and that's the best thing you can be.

3. you're important. you matter. stop trying to make them like you. if they don't like you for who you are, they're not worth it.

4. it's okay to give people another chance. it's not okay to keep giving them one chance after another, hoping this time they won't break you heart.

5. learn when it's time to stop trying. sometimes it's more than okay to give up. it's not okay to keep giving people opportunities to walk all over you.

6. actions matter more than words. doesn't matter what kind of person they are. actions are always what matters most.

7. they don't have to talk to you everyday to prove they like you. however, if they never reach out, they don't care. stop convincing yourself otherwise.

8. if they wrecked you, don't let them back into your life. don't initiate things in hopes they changed. if they had changed, they would have been the one trying.

9. listen to your best friend. they are looking out for you.

10. there's probably a reason it didn't work out. you'll fall for somebody else. hopefully not for such a prick this time. stop thinking about him.

i know now you're a dickhead and i wish my throat wouldn't close up at the thought of you
 


Chris Pine & Billy Magnussen - Agony (Into The Woods)

10. dubna 2015 v 14:44 | Mitchie |  Songs
Včera večer som pozerala Into the Woods a odvtedy mám túto scénu/pesničku furt zapnutú. Ten film podľa mňa nestojí za to, aby ste pri ňom zabili dve hodiny svojho času, ale táto jedna scéna je fakt dokonalá. :D Najlepšia časť z filmu!
(Pieseň začína od 1:16)


the four states of matter

7. dubna 2015 v 23:01 | Mitchie |  Mitchie píše

There are very few special people in this world. I was lucky enough to have met four of them.
Three of them were my best friends. One still is, two of them I lost. The fourth one, well... that one was never mine to lose.
That's the thing about them; these special people are hard to keep. For this exact reason it's hard to say whether having them in your life is a blessing or a curse. I'd like to think both. A blessing because they open up your eyes, make you see things that you have never seen before, make you feel things on a whole different scale. A curse for all the exact same reasons and more, because usually, inevitably - they leave.

The first one was like Air. She always seemed so fragile, yet she was immensely strong and didn't even realise. She was the one who saw everything from a different perspective. The one who never said what you wanted to hear and yet said the right thing and made you see the light in every situation. Unbelievably intelligent and loyal, a person with her own beautiful abstract view of the world.
She was Green; peaceful, spiritual, constantly growing.
If I had always been destined to keep only one of them, I'm glad it was her.

The second one was the Earth. Always looking out for others, making sure her loved ones were okay. The most selfless person I have ever met. Reassuring you that you matter just by her caring nature.
She was Yellow, with an endless smile on her face, bringing joy and warmth to your world.
I don't remember what I was thinking - why I was stupid enough to let her go.

The third one was trustworthy and very in touch with his mind like Blue.
He was my Water. Sometimes I could feel him everywhere around me. He was compassionate, attentive and took time to see things other people would overlook. He was calm and tough, even though he would never admit it, and he brought out a side of me I didn't even know I had.
However, on some days, his tides went out and left me feeling cold. That's what happened in the very end, too.

The fourth one was like a burning Fire, and setting me on one, too. He was expressive, independent and untameable. Never needed anyone, yet it was so simple for him to make others feel like they needed him. He helped me build my inner strength, but he was also the one who made me feel weak. He was destructive.
Passionate, powerful and dangerous like Red.
He was the one that could make me feel so damn alive one second and then leave me out in the cold the next.

Each and every one of them was special in their own way, each brought something else to the table, changed me in so many different ways, opened up a different door. One thing they had in common though - the feeling they left in me. And maybe, for all I know, they might have been my soulmates.


the things I think about at nights.

Milex: Za zatvorenými dverami 1.5

16. března 2015 v 22:28 | Alex |  Stavy duševného prepnutia
Warning: Nadávky, sexuálne narážky, nechutnosti, prasačinky ako vždy
Poznámka: Tak tu to máte! Ďalšie Zatvorené dvere, keďže sa opäť našli takí z vás, ktorí sa nevedeli dočkať ďalšej časti. Našťastie stále máme vtipné črevo, tak vždy sa čo-to v našich konverzáciach nájde, na čom sa pobavíme my a hádam aj vy. Sme rady, že ste stále s nami, aj pri jubilejnej pätnástej časti, v ktorej vám opäť poodhaľujeme trochu z našich úchylných osobností. A objaví sa aj Gerard Depardieu. Že ako a prečo? Dozviete sa v celom článku.

God I love this city when it rains

15. března 2015 v 17:15 | Mitchie |  Mitchie píše

Tento článok sa chystám napísať už 84 rokov, ale dostávam sa k tomu až teraz. Tak sa teda ospravedlňujem a ak dovolíte, budem predpokladať, že ste mi prepáčili a rovno prejdem k veci.

Ak ste čítali It's a Match!, potom vás možno, azda, vari, hádam, eventuálne, čisto teoreticky, zaujíma ako sa mám. Respektíve ako sa veci vyvíjali po tom ako som sa vrátila do Glasgowa, tak ako som tam prišla počas prvého semestra - sama, s ničím. Akurát s kokotom Felixom v minulosti a tak trochu stále kdesi v mojej mysli.
Keďže moje spolubývajúce boli všetky výmenné študentky, všetky odišli, teda až na jednu, Andreu, s ktorou som sa nejako veľmi nebavila. Ale keď už sme pri tom, z IAM vám je jasné, že ani s jednou z nich som sa veľmi nebavila lol, ale Andrea bola najväčší extrém, lebo s tými ostatnými sme si aspoň raz za čas čosi povedali. :D
No a tak som sa vrátila do Glasgowa koncom januára, s obavami, čo ma tu bude čakať tentoraz, so strachom, že to bude rovnaké ako predtým, že budem stále sama.
Ale viete čo, veci sú celkom inak. :) So spolubývajúcimi sme sa rýchlo zblížili, dokonca aj s Andreou, ktorá často varí a väčšinou si robí porcie pre dvoch, takže sa mi občas ujde čosi z jej hrnca. :D A tiež rada pečie, čo je megavýhoda, lebo si nemusím kupovať sladkosti. ;D Neviem, je to všetko celkom iné, a stále som neprišla na to, že prečo.
Počas prvého semestra som toho veľa nenarozprávala, lebo som si veľmi nedôverovala v tej angličtine a nikto z ľudí v mojom okolí nebol taký, že by ma povzbudzoval v tom rozprávaní, keďže všetci boli zaneprázdnení rozprávaním o sebe a mňa prijali ako "tú čo toho veľa nenahovorí", hoci taká v skutočnosti nie som. Tento semester je to o čomsi úplne inom. Neviem, či je to tým, že som si už zvykla na ten jazyk a prijala fakt, že nie všetko, čo poviem, bude gramaticky dokonalé, alebo tým, že mám spolubývajúce, ktoré sa zaujímajú a s ktorými vychádzam, možno oboje. V každom prípade si ani nepamätám, kedy som sa naposledy cítila sama, navyše sme sa skamošili aj s ostatnými ľuďmi v bloku, takže normálne mám dá sa povedať "partiu" lol. Takže áno, chcela som vám napísať, len aby ste vedeli, že sú veci oveľa lepšie, než boli.

A tiež som chcela spomenúť, že lol, stretla som Tonyho. Dvakrát. Ale ani raz sa mi neprihovoril, vďakabohu. Prvý raz som akurát vyšla z domu, a len čo sa za mnou zabuchli dvere, všimla som si akéhosi týpka ako kráča tým smerom, ktorým som chcela ísť ja, týpek čosi rozpráva do telefónu a popritom hľadí na mňa a usmieva sa od ucha k uchu, čo mi prišlo fest čudné, tak som uhla pohľadom, a akurát v tom momente mi došlo, že OMFG VEĎ TO JE TONY. Tak som rýchlo vykročila opačným smerom, aby sa mi neprihovoril ahahaha. A druhý raz sme išli akurát so spoluývajúcimi na večeru a Tony kráčal oproti nám a stretli sa nám pohľady a ja som ten svoj hneď aj sklopila k svojmu mobilu, lebo preboha, Tony. Tentoraz mi ale nevenoval ani len slabunký úsmev, čo mi samozrejme zlomilo srdce. A tam sa naše stretnutia skončili.

Koho som ale celé (takmer) dva mesiace chcela stretnúť, bol kokot Felix. Neviem, mávate aj vy občas také predstavy v hlave, že keď stretnete toho a toho človeka, tak sa zachováte tak a tak, a vytvoríte si sedemnásť scenárov, ako by to celé prebiehalo? Lebo ja áno a pre náhodné stretnutie s kokotom Felixom som tých scenárov mala naozaj dosť. Ale ani jeden neobsahoval to, čo sa stalo naozaj.
Tento štvrtok mala moja spolubývajúca Paige narodeniny. Keďže sme dávno-dávno išli do Walkabout na futbalový zápas (Celtics vs. Rangers úú) a jej sa ten bar zapáčil, zavolala tam teraz, aby nám zarezervovala stôl. A tak sme šli v štvrtok večer sadnúť si do Walkabout, päť dievčat a päť chalanov, zapiť jej narodky. Po čase sa všetci zdvihli, že sa ide hrať pool, tak reku že dobre, poďme hrať pool - a tak sme prešli k biliardovému stolu, lenže tam akýsi dvaja týpci práve hrali, tak sme museli čakať. Ja vravím, že sorry guys, musím sa ísť vycikať, na čo na mňa Nathaniel kričí, že "I TOLD YOU, YOU SHOULDN'T HAVE BROKEN THE SEAL!" a ja mu na to odkričím že "YEAH I DID BREAK THE SEAL!" a odišla som, no a keď sa vraciam späť k mojej skupinke ešte stále postávajúcej vedľa biliardového stola, pozriem sa na jedného z tých dvoch týpkov, čo stále hrajú, akurát v momente, keď on dvihne zrak od stola a pozrie sa na mňa a ja takmer zinfarktujem, lebo PREBOHA, TO JE PREDSA FELIX-JOHN MACKOKOT. Tak som sa vrátila k svojej partii s tepom 260/150, tváriac sa, že je všetko v poriadku, ale akosi mi to nešlo, tak som sykla k Paige, ktorej ako jedinej som raz povedala o kokotovi Felixovi, že "Paige, come here!" a ona mi na to že "You come here!" a vtedy sa ku mne obrátila ďalšia dievčina, Dani, úplne tajnostkárskym hlasom, že "What's the secret?", načo mi došlo, že som na Paige kričala asi trochu naliehavo a teda muselo kokotovi Felixovi dojsť, ak ma teda počul, čo dúfam že nie, že jej chcem povedať o ňom. A tak som len pokrútila hlavou, že nič nič, a ďalej sa tvárila, že nič. :D A nato kokot Felix s kamarátom prestali hrať a vrátili sa k svojmu stolu hneď vedľa biliardu omg, a tí moji sa pustili do hry, pričom ja som stála bokom s Nathanielom a Devonom a len sledovala hru (a občas kokota Felixa), ktorý sa statočne tváril, že ma nevidí, ale ja som sa tak tvárila tiež, takže sme si kvit. A kokot Felix so svojím kamarátom sa občas púšťali do konverzácie s mojimi kamarátmi, čo ma vytáčalo, lebo kurva, nebudeš sa baviť s mojimi kamošmi a mňa ignorovať predsa, toto sa nerobí, mohol by si čosi povedať, aspoň ahoj alebo hocičo dofrasa, aspoň priznať fakt, že existujem, že som tu a že si to všetko dojebal. Či? Ale nie. Ani mi len nekývol. Tak som len stála pri zábradlí, potom už sama, lebo Devon šiel hrať tiež a Nathaniela balila jedna z báb, tak som sa cítila ako taká blbka a po chvíli poprosila Nathaniela, aby šiel so mnou na moment von, lebo som mala pocit, že sa každú chvíľu zrútim. A Nathaniel šiel, lebo veruže nechcel dievča, čo ho balilo, a ešte sa mi aj poďakoval, že som ho zachránila a ja som mu povedala, čo sa deje, načo ma objal a vykrikoval ako ho mrzí, že sa mi to stalo a blablabla a to bolo hrozne milé.
Anyways, čoskoro zatvárali krčmu a my sme museli odísť, lenže keď ste vo veľkej skupine, tak organizácia stojí za houby a tak sme postávali uprostred krčmy, pričom kokot Felix-John prešiel ROVNO OKOLO MŇA, BEZ SLOVA, ako najväčší zbabelec a kokot. Čo ma už úplne zlomilo a zatiaľ čo sa moja skupinka dohadovala, kam pôjdeme tancovať, ja som stála vedľa a snažila sa neplakať, ale veľmi mi to nešlo ak mám byť úprimná a ani som si nevšimla, keď všetci zmizli, len zrazu pri mne stála moja spolubývajúca Kat, že či som v poriadku, načo som neodpovedala, lebo to už som plakala ako šialená a ona ma objala a vzápätí pri mne stála aj Paige a objímala ma a pýtali sa ma, čo sa stalo, tak som im povedala skrátenú verziu a keď som dvihla hlavu, cez dvere som si všimla, že preboha, kokot Felix stále stojí vonku a fajčí a dúfam, že si nevšimol, že plačem, lebo to je to posledné čo chcem. Tak som si rýchlo utrela slzy, zatiaľ čo Kat s Paige nadávali na kokota Felixa nadávkami, ktoré som v živote nepočula a rozkrikovali sa, že ani nebol nejaký pekný a že to bol kokot nad všetkých kokotov. A potom sme museli ísť, lebo všetci ostatní už zmizli a nechceli sme ich stratiť, tak som so sklopenou hlavou vyšla von, prešla okolo kokota Felixa, ktorý sa na mňa samozrejme ani nepozrel, zamrmlala slovo "fucker" a pokračovala v ceste.
A toto je rozhodne scenár, ktorý som nemyslela, že by sa odohral. Ani mi len nenapadlo, že by ma odignoroval, keby sme sa stretli. Myslela som, že by ma aspoň pozdravil, že by sa tváril, že nič, a rozprával sa so mnou, akoby sa nič nestalo, načo by som ja mala možnosť ho odignorovať, alebo byť chladná, alebo čokoľvek. Ale fakt mi ani len neskrížila myseľ myšlienka, že by bol on ten, čo by ignoroval mňa. Ale som rada, že keď už sme sa museli stretnúť, že to bolo akurát v deň, kedy som vyzerala dobre omg a bola obklopená priateľmi a chalanmi hahaha. Že videl, že už nie som to osamelé dievčatko, ktoré som bola vtedy. Toto je jediná pozitívna stránka toho celého.
Oh a lol, bol ostrihaný a naozaj nevyzeral dobre. :D Veď viete, ako to zvykne byť - keď sa chlap dá ostrihať, zaplatí možno 5 eur, ale trvá dva týždne, kým prestane vyzerať ako penis.
A tak som písala mojej milovanej Aďke ejkejej Roxy, že "bol ostrihaný a vyzeral ako kokot ale na druhej strane to mohla len vyžarovať z neho jeho osobnosť", načo mi poslala najkrajšiu múdrosť na svete.

To je ako keď ošúpeš banán. Zvonka vyzerá ako kokot, ale keď ho otvoríš, tiež vyzerá ako kokot.

Prepáčte, musela som, to je jednoducho motto to live by. :D

No a tak si teda nažívam. Normálne by som to nerozpisovala takto do detailov, ale po tom, ako som napísala It's a Match! na tom už asi ani nezáleží. Tak reku že vás zasvätím.

Ale inak sa mám dobre, sľubujem.

I belong to Glasgow, but when I get a couple of drinks on a Saturday, Glasgow belongs to me.
Mitchie

Anketa: Najsexy herec

12. února 2015 v 21:16 | Alex & Mitchie |  Fun
Hádam si už každý zvykol, že časové rozpätia medzi jednotlivými anketami sú desať rokov, ale čo už narobíte. My sem-tam aj zabudneme, že nejakú máme a mysleli sme, že aj vy, ale minule sa ktosi na asku pýtal, kedy bude ďalšia, takže tu je ďalšia. :D V tej minulej s názvom Obľúbený Youtuber získala najviac hlasov (s dosť veľkým náskokom) Zoella, čo nás celkom prekvapilo, ale ide to na vaše triko, vy ste hlasovali, vy si teraz môžete trieskať hlavu o stenu, že ste nezahlasovali za nejakého sexoša. Žiadny strach, to sa môže zmeniť práve teraz, pretože táto anketa bude sexošmi priam prepchatá. Vybrali sme pre vás totiž 10 hercov, ktorých boh obdaril nadmerne príťažlivou telesnou schránkou a verte, že to nebolo vôbec jednoduché vybrať si zo všetkých tých sexy mužov, ktorými sa filmový priemysel len tak hemží. Tak si nachystajte papierové vrecká a inhalátory a poďme na to.

Design 2.8

8. února 2015 v 15:12 | Alex |  Designy
Nový smexy design nám spravila naša najmilšia Elwie a vidíte správne, je na ňom náš obľúbený trtáč Ed. Tak ak sa vám páči (jasné, že sa vám páči), nechajte pekný komentík, Elwie sa určite poteší! :D

Milex: Za zatvorenými dverami 1.4

2. února 2015 v 21:52 | Alex |  Stavy duševného prepnutia
Warning: Nadávky
Poznámka: Za nejaký ten mesiac aj niečo sa nám opäť čo-to nazbieralo v našich facebookových konverzáciach. Som rada, že tieto články majú stále taký úspech, len ich pls nikdy neukazujte žiadnemu psychiatrovi ani nikomu podobnému, nechcem skončiť v izbietke s jedným oknom, potom by som si musela za plagátom Ryana Goslinga kopať tajný tunel von. Shawshank Redemption reference, anyone? :D No dobre, nevšímajte si ma, užite si článoček radšej.

Ed Sheeran - Bloodstream (live)

2. února 2015 v 1:49 | Mitchie |  Songs
Pridávam pieseň Eda, lebo som dnes (včera) zistila, že táto bude jeho nový singel a je to jedna z mojich obľúbených na novom albume a jedna z mojich obľúbených čo spieva naživo (lebo proste pustite si to video a pochopíte prečo) a jedna z mojich obľúbených celkovo a proste milujem ju najviac na svete ok a vôbec som nedostala menší srdečný záchvat, keď som zistila, že k nej bude aj klip, nepozerajte sa na mňa pls.
All the voices in my mind calling out across the line all the voices in my mind calling out across the line all the voices in my mind calling out across the line ALL THE VOICES IN MY MIND CALLING OUT ACROSS THE LINE!!!!!


YouTube recommendations

1. ledna 2015 v 20:51 | Alex |  Alex píše
Tento článok píšem hádam už tristo rokov. A to nepreháňam. Naozaj tristo rokov. Vlastne som začala ešte minulý rok. Ha-ha. Anyway. Youtuberi. O nich som chcela hovoriť. Lebo som premýšľala (ďalších tristo rokov), o čom takom by som spravila článok, niečo, čo ma zaujíma a čomu venujem väčšinu svojho voľného času... a to sú youtuberi. Teda pozeranie ich videí, lebo bohužiaľ, venovať sa im literally nemôžem, nech by som akokoľvek chcela. Čo by som pri niektorých prípadoch skutočne chcela lol. Už by som sa aj mohla vykoktať konečne, že o čo v článku vlastne pôjde, lol. O Youtuberov. Konkrétne o takých, ktorých mám rada a ktorých pozerávam pravidelne, lebo keby som mala spomínať všetkých, ktorí ma nejako zaujali ale videla som len pár videí, bolo by ich hádam aj tristo. Neviem, čo mám s číslom tristo. Tristo. Ale vybrala som len 10, ktorí sú moji obľúbení. Fakt, že obľúbení. Z ktorých sa mi chce plakať a smiať sa a všetky ďalšie emotions. Tak budem rada ak si článok pozriete, možno sa inšpirujete, prípadne mi odporučte nejakých, ktorých máte zase radi vy.

It's a Match!

28. prosince 2014 v 17:04 | Mitchie |  Mitchie píše
Ak sledujete náš Facebook, možno viete, že Mitchie píše ďalšiu poviedku. Áno, dve mám rozpísané, a napriek tomu som začala ďalšiu. No zabite ma. :D
O čom bude, you may ask?
Poznáte všetky tie príbehy o láske, kde sa hlavní hrdinovia naťahujú cez dvesto strán, až sa nakoniec, prekvapivo, dajú dokopy - a všetci čitatelia od dojatia zadržiavajú slzy a nenachádzajú slov, pretože to bolo ach tak veľmi nečakané? Spoiler alert: To nie je môj prípad. Môj príbeh o láske končí bez lásky.
Tak si vravím, že hm, odišla som do cudziny a na vlastnej koži zažila, aké to je. Možno by nebolo odveci napísať niečo o Slovenke v Glasgowe, aj keď to znie ako všetky tie basic fan fiction, kde sa dievča presťahuje do Londýna, na druhý deň stretne Harryho Stylesa a spolu žijú šťastne až do smrti. Môj cieľ je, aby bola poviedka viac realistická, veď som dokonca hlavnej hrdinke požičala nejaké tie moje skúsenosti. Samozrejme ale, 'všechny postavy a události jsou vymyšlené. V pořadu padají sprostá slova, takže by se na něj neměl nikdo dívat.'
Ešte vám prezradím, že sa tam bude vyskytovať veľa správ, niečo trochu na štýl ASN asi by som povedala. A Tinder. Lebo celý svet teraz žije Tinderom. A asi veľa angličtiny, tak sa možno aj dačo priučíte. :D Viac si k nej prečítate v menu pri popise. :)
Tak dúfam, že si poviedka nájde aspoň pár čitateľov, aj keď tam nevystupuje žiaden Harry Styles, ale zato je Sašena (hlavná hrdinka) trošku posadnutá Edom Sheeranom, takže aspoň taký malý win. :D
Mitchie

Merry Christmas!

24. prosince 2014 v 12:01 | Alex |  Milex píšu
Akurát hovorím Mitchie, že ešte musím napísať svoj annual vianočný článok na blog a ona že "to teda, že musíš" a tak ho teda píšem. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak sa mi páči, že som nevedme zaviedla tradíciu týchto článkov. :D Každopádne sa vám takto na Vianoce prihováram už hádam aj štvrtý raz, či? To je už vek, keď je dieťa zvedavé a pýta sa prečo, nie? Tak sa nepýtajte prečo, radšej pochváľte ten festive avatar, čo som špeciálne pre tento článok vytvorila :D :D Každopádne vám opäť raz v mene nás oboch chcem poďakovať za krásny rok strávený s vami, za každý jeden riadok od nás, ktorý ste si prečítali, za každý komentár, ktorý ste nám napísali, veď viete, ako ich rady čítame, či už na blogu alebo na wattpade alebo aj za milé slová na asku. Za to, že aj keď sme sa v druhej polovici roka vykašlali na blog kvôli povinnostiam, stále ste k nám chodili, že ste sa preniesli aj cez naše náhle rozhodnutie skončiť s blogom a následne sa tváriť, že sa nič nestalo a vrátiť sa, to je také milexovské. :D Želáme vám krásne Vianoce v kruhu tých, ktorých máte radi, či už sú to mama s otcom usadení na gauči alebo Harry Styles na monitore vášho počítača, za zvukov vianočných piesní a pri vianočných filmoch, s vianočným pečivom a vianočným punčom, vo vianočnom svetri (máte? :D ja mám!) vedľa vianočného stromčeka a bez vianočného snehu vonku za oknami (lebo u nás nie je a keď nie je u nás v Kanade tak nie je asi nikde, predpokladám, len v tej ozajstnej americkej Kanade asi).
S láskou,
Alex & Mitchie

Milex: Za zatvorenými dverami 1.3

23. prosince 2014 v 14:12 | Alex |  Stavy duševného prepnutia
Warning: Nadávky
Poznámka: Ak ste si náhodou mysleli, že sme so Zatvorenými dverami skončili, mýlite sa (hoci som to tuším ja sama tvrdila lol). Prinášame vám sviatočnú časť (ktorá nie je Christmas-themed, len ju proste zverejňujem v čase Vianoc haha), tentokrát už nejde o SMS správy, ale o správy z facebooku no dovolím si tvrdiť, že z humoru nám neubudlo. Čo budem skromná. :D


Men, right?

8. listopadu 2014 v 15:08 | Mitchie |  Fun
Som smutná a tak si vravím, prečo si nepokaziť náladu ešte viac tým, akí sú muži sexy? Okrem toho by som mala robiť eseje do školy, takže povedzte, kedy je lepší čas hľadať tisíc fotiek mužov, za ktorých som sa niekedy v živote chcela vydať?
Kedysi mi ktosi navrhol, aby som spravila článok "najsexy muži", tak teda nech sa páči, tu nájdete 22 chlapov, ktorým sa raz podarilo ukradnúť moje srdce. Možno ich je v skutočnosti oveľa viac, ale len na týchto som si spomenula, tak pardon.

Tom Felton musí byť bezpodmienečne prvý, pretože bol môj najprvejší crush na celom svete. Tuším som mala 11, keď vyšiel Harry Potter 3, kde bol Draco najviac sexy a doteraz som sa cez neho nepreniesla a tak trochu som začala závisláčiť na Tomovi, pretože ako som zistila, okrem toho, že je neskutočne krásny, je aj neuveriteľne úžasný ako človek.

Podľa mňa je nemožné, aby nejaká žena povedala, že ju Zac Efron vôbec neberie. Neverím. Čosi. Síce by Alex tvrdila opak, ale fakt, nechápem to. Zac je proste muž pre všetkých, pretože má asi tak milión stránok, vie byť drsný, vie byť sladký, vie byť upravený, vie byť zanedbaný, vie byť mužný, vie byť jemný. Okrem toho má krásny hlas a je talentovaný spevák a napriek tomu nenahral CD, zatiaľ čo niektoré herečky, čo by nemuseli spievať, spievajú odušu, ehm. A je skvelý tanečník a preboha, okej, Zac má proste full package.

Keď už sme začali s časovou postupnosťou, tak tretí muž môjho života nebol nik iný než Nick Jonas, na ktorom som závisláčila dobrých pár rokov. Ešte aj teraz, keď sa z neho z ničoho nič stala táto sexuálna beštia, tak mi občas srdce vynechá úder pri jeho fotkách. :D

Kam dál